Only one signature... 1

hlavne sa dostať von

JASMINE'S POV

„Ak sa chcú hrať, tak sa bude hrať. Ale teraz, je rada na mne!" povedala som si nahlas. Tý dvaja ich zdržia asi na 15 minút takže mám čas sa odtiaľ dostať, no bude to bolieť. To vieme už teraz.

Postaviť sa zo stoličky nemôžem, lebo mám cez brucho prevlečené lano ktoré je oviazané o tú blbú stoličku. Najprv som sa odtiaľ snažila vyškriabať, ale zistila som že je to viac než beznádejné.

„Fajn. Toto bude bolieť." postavila som sa, priviazaná o stoličku.
(Stála skrčená aj so stoličkou)

Spravila som hlboký nádych a ešte hlbší výdych. Chcela som to mať čo najrýchlejšie za sebou. Tak som podskočila, nohy som vystrela čo najrýchlejšie od seba aby som si ich nepripučila, a naklonila sa tak, aby sa stolička mohla rozbiť. Mala som z pekla šťastie že tá stolička bola drevená. Takže som teraz skončila na zemi, no stále priviazaná. Dobre, brucho som už mala voľné, teraz už len ruky a nohy. Ruky som mala priviazané na chrbte takže som ich musela prevliesť cez spodok.

„Pane bože! To čo je za labyrint toto?!!" zhrozila som sa keď som videla ako mi zviazali ruky. Najprv som to chcela hneď vzdať, ale nakoniec som sa aj tak premohla.

Ako prvé som si zmapovala kde je koniec a začiatok. Potom ako približne sú zaviazané. A nakoniec, to nebolo až tak ťažké ako sa to zdalo. Síce som to trhala zubami aj rukami ale nejak som to zvládla.

A skúste mi povedať že to bolo vpohode!!

Potom už len nohy, ale tie som zvládla jedna radosť. Aspoň niečo sa mi vydarilo podľa mojich plánov. Trisha a David ich zdržia ešte chvíľku, takže som úplne v pohode. To je asi prvá vec pri ktorej nemeškám. Keďže ja som kráľovná meškania. Na mňa, nemá už asi nikto. No zrazu som niečo ucítila, akože nosom.

„Nie! No ták! To som vám nemohla aspoň rozbiť hubu pred tým než ma otrávite?!!" spýtala som sa ich to úplne vážne. Momentálne som si tu otrieskala o zem chrbát, riť a k tomu som sa vytrhla z lana. A teraz mi chcú povedať že to bolo úplne zbytočné.

„A vieš čo?! Ja vám to uľahčím. Tak či tak by som tu odpadla takže to len urýchlim." povedala som. Prišla som k ventilácii a sadla si pod ňu. Pomaly ale isto, som začala cítiť ako to účinkuje. Začala sa mi pomaličky krútiť hlava, bolo to rovnaké ako... ako v jedálni kde bol so mnou,

„Jordan!" to bolo to posledné na čo som sa ešte dokázala zmôcť. Potom už len, znova tma...

CHRISTIAN'S POV

„Jordan!" bolo posledné čo povedala. Pozrel som na Jordana, ale on len zdvihol ruky do obranného gesta.
Nakoniec som nad tým len mávol rukou.

„Dobre. Vezmeme ju domov, a nahovoríme jej že sme ju odtiaľ zachránili." navrhol som im.

„Dobre. Len či na to nepríde." povedal Jordan.

„A prečo by mala?" spýtal sa Luke.

„Ako sorry. Ale už len to že tušila, že by sa malo stať niečo zlé, ma znepokojilo. Takže pardón, ale ja by som si dával pozor." odpovedal mu, zatiaľ čo mi podával všetky veci.

„Ty vole. Ja by som len rád vedel, ako to dokázala. Vlastne to všetko. A hlavne tie hlasy." zmyslel sa Oliver.

„No to mi hovor... Veď ja mám z toho už asi traumu na celý život."