Only one signature... 1

ach, Oliver...

„....Doslova som sa bála jedla." povzdychla som.

„Ja nechcem aby to vyznelo nejak debilne, ale chcel by som to vidieť." zamyslel sa Luke.

„Sorry ale ani ja si to neviem predstaviť." pokrútil záporne hlavou Richard.

„Hej, chápem. Vy ma poznáte z úplne iného uhla. Je to normálne, že sa to nedá pochopiť, lebo ako som už povedala som proste nepochopiteľná, nepredvídateľná, strašne nenávidená."

„Dobre som počul, nenávidená??!" zastavil ma so smiechom Oliver.

„Jeežiš, ani nevieš koľko ľudí by ma najradšej zabilo, znásilnilo, vyhodilo, rozbilo by mi hubu. Je to rôzne, ale viem že 30% ľudí ktorých stretnem ma neznášajú a väčšina sa ma snaží zabiť na každom rohu." skoro som sa tam znova začala smiať.

„Bože, ako sa ty dokážeš smiať pri takýchto vážnych témach." nechápavo na mňa zazrela Karin.

„Neviem. Mne to príde vtipné. A hlavne keď sa pokúšajú uraziť ma."

„Tebe príde vtipné, že ťa ľudia urážajú." vypúlil oči Richard.

„Ale nie. Veď sú s tým úplne trápny. Ja sa smejem len z toho koľko trápnych ľudí sa okolo mňa motajú." hneď ako som dopovedala sa na mňa začala uškŕňať Karin.

Nakoniec sa naše úškrny previedli do smiechu. Začali sme sa tam smiať ako blbé. Reálne sme sa smiali zo seba navzájom. Ostatný na nás čumeli ako keby sme spadli z jahody. Ale veď nevadí, sranda musí byť!

„Veď nebuď taký vážny. Nepristane ti to." pozrela som trochu smutnejšie na Chrisa.

„Dobre. Usmejem sa až keď pôjdete s nami do bazéna." stále bol vážny. Ale teraz už som bola aj ja.

„Usmej sa. Vážna tvár ti nepristane." pohladkal ma jemne po líci. Ten hajzel.

Za toto zhoríš v pekle Christian.

„Mňa nikam nedotiahnete. Ja som si... zlomila ruku!!" vykríkla som, ako keby som pomaly umierala. A ďaleko od pravdy to nebolo.

„Vážne? Ukáž." povedal a vzal si moju ruku, keďže v pravej som držala pero, s ktorým som sa po celý čas hrala.

„A-aaaauuuuu!!" hrala som to na bolesť, keď sa jej dotkol.

„Uuch, no to vyzerá ale hrozne. Budeme musieť ísť do nemocnice. A asi ich požiadame aj o infúziu, aby sa ti náhodou niečo nestalo."

„Dobre, dobre. Vyhral si. Idem. Ale nemám plavky." poukázala som na fakt.

„Máš." odpovedal jednoznačne Chris.

„Mám?" udivila som sa. Prikývol mi.

„A kde?" zarazila som sa.

„V skrini?!"

„A kde presne v skrini?!!!"

„Ja neviem! Asi medzi bielizňou."

„Ty nevieš kde mám plavky, ktoré si mi niekam položil?!"

„Nie! Ja viem kde sú!" zvráštil obočie.

„Vážne? Tak kd-"

„Môžte už uzavrieť túto nanič hodnú konverzáciu, ktorá nás nikde neposunula?" zastavila nás trochu naštvane Karin.

„Ok, ale ja chcem ešte aspoň hodinu ostať suchá. Chcem si ešte oddýchnuť." požiadala som ich.

„No dobre, tak o hodinu a pol sa vidíme dole." povolil Chris. Hneď mi na tvári pristál úsmev.