Only one signature... 1

„Choď do riti!!"

„Kde je?" pozrela na nás Karin.

„Spí." s vtipom odpovedal Oliver.

„Ale to, že ju tak dobre poznáš by som nepovedal. Akože teraz úplne vážne." zasmial sa Oliver.

„Ale prosím ťa... Nikto ju nepozná, a nikto o nej nevie nič. To som teraz citoval Trishu." sklonil som hlavu.

„Vidíš! Čo ti hovorila o nej??" otočil sa na mňa Oliver.

„Ani sa nepýtaj." prekrútil som očami a pokrútil hlavou.

„Ma v sebe toľko tajomstiev, že to ani nie je možné. A ešte polku z toho nikto nevie. Mimochodom našiel som ďalšie 'jej' nové priezvisko, že je to veľká bilionárka a vlastní asi sedem obrovské svetové firmy ktoré jej zarábajú brutálne veľa peňazí, ale nikto nevie presnú sumu. Vraj ani Harry." ironicky som sa usmial. Všetci na mňa čumeli, ako keby som vstal z mŕtvych. Aspoň už viem ako sa cítila Jasmína.

„To je vtip, že?" pokúsil sa zasmiať Richard.

„Kiežby, bol by dobrý. Ale nie je. Prekvapilo ma to, že si to vraj všetko robila sama a peniaze, ktoré jej otec požičial, približne 17 miliónov všetky vrátila do posledného. A až po splatení začala zarábať. Takže oficiálne som si teraz uvedomil, že Jasmína, má vplyv na každého. Na úplne celý svet. Doslova."

„A to nám hovoríš len tak??!" spýtala sa ma zmätene Karin.

„Nie. Trisha mi poslala veľmi veľa videí. Napríklad o tom ako sa stala milionárkou, alebo ako hovorila ostatným o jej živote, ich dovolenky, zážitky, edity od fanúšikov, pravdivé aj nepravdivé, atď. Je tam toho strašne veľa." zamýšľal som sa.

„No tak si ich poďme pozrieť. Aj tak spí, a my už nič robiť nebudeme, takže je na to vpohode čas." navrhol Oliver.

„Hrabe ti? Nie! Prečo by sme sa mali pozerať na jej život? Akože chcem o nej vedieť viac, ale takto? Nebude lepšie keď nám to povie sama?" úprimne sa mi do toho vážne nechcelo.

„Jasné... Pozri, ak by tu nebola Trisha o ničom nevieme." presviedčal ma Oliver.

„Dobre, fajn. Inak, vedeli ste, že sme aj my závislí na jednej z jej firiem?" zasmial som sa.

„Vážne? Ktorá?" zasmial sa aj Oliver.

JASMINE'S POV

Ten mäkký matrac a teplý paplón mi veľmi vyhovuje. Dosť ma bolela hlava a aj brucho. Pokúšala som sa to nejak zastaviť rukami, alebo sa skrčiť do guličky, ale nepomáhalo to. Keď som vstala, respektíve, zdvihla som hlavu hore, a odlepila oči, bol tam nejaký liek, lyžička, voda a lístoček.

-Keby ti bolo stále zle, daj si liek. ♡

Ježiš, ja ho milujem!
Ale zároveň.. vážne si myslel že sa mi chce, dať si ten liek?
Po chvíľke sebapremáhania som zistila že sa na to môžem vysrať! Nechala som ten liek tam, a dúfala, že to prejde. Myslíte, že prešlo? Neprešlo! Bolo to ešte horšie. Ten liek mi je asi súdený. Tak som si ho nakoniec, horko-ťažko dala. Myslím, že som ho mala poslednýkrát v živote! Bleh! Bol odporný. Ale čo som nečakala bol fakt, že som bola vpohode. Asi po pätnástich minútach som sa cítila ako rybka. Vážne! Tak som vstala, do kúpeľne som sa ani nešla pozrieť pretože už teraz viem čo by som našla v zrkadle, mŕtvolu s hnedými vlasmi a očami. A ani ma nezaujímala. Jediné čo je moja priorita, je jedlo!

Vyšla som z izby, už trochu pozbieraná pretože mi došlo, že by sa ma asi niekto zľakol. Šla som do ich obývačky, lebo som odtiaľ počula hlasy. Boli tam. Celkom ma prekvapili, že sledovali videá, kde bolo každá druhá veta: chcem sa zabiť alebo pomoc.