Only one signature... 1

problém

Keď som prišla do izby, nič sa nezmenilo. Chris stále spal a papiere sa skoro ani nepohli, okrem tej kopy čo som už spravila. Ešte toho trebalo spraviť veľa. Takže si musíme naplánovať a dodržať jednu taktiku. Asi to bude tá, že si sadnem a celé to spravím. Lebo tri dni to určite robiť nebudem. Ani náhodou. Ja som veľmi lenivý človek. Ale zase.. Niekto to spraviť musí. A keby som tu nebola ja, musel by to robiť Chris, a to počas voľna. A to nechcem. Chcem aby si oddýchol.

Plus máme dohodu, ktorú on dodržiava ešte viac ako ja. Milujem ho za to. Vážne.

Po asi pol hodinke robenia, sa ozvalo klopanie na dvere. Hneď som so sebou trhla, a dobehla k dverám otvoriť im.

„Ježiš Mária, myslíte si, že ja toto všetko zjem?!" s humorom som sa ozvala, hneď ako som videla množstvo jedla, na.. keby len jednom taniery.

„Nebojte sa. Christian vám s tým určite, ochotne pomôže." usmiala sa na mňa a pozrela sa smerom na posteľ, kde sa vystieral náš milovaný princ.

„No tým by som si až tak istá nebola. Keď tak naňho pozerám, spí ako drevo. Neviem kedy sa prebudí." zasmiala som sa.

„Dobre tak, dobrú chuť. Ja už pôjdem." povedala a odišla. Chcela som jej navrhnúť, či sa nepôjde najesť so mnou, ale nestihla som.

Tak som si to znova dokráčala k stolu. Sadla som si, a vychutnávala si úžasný puding s piškótami. Bolo tam síce aj veľa iných vecí ale toto ma lákalo asi najviac. Potom som sa vrhla na chlebíčky, ku ktorým boli priložené aj obkládané taniere. Boli tam šunky, syry, másla, paradajky, uhorky, a ešte viac... pane bože ale tam toho je.

CHRISTIAN'S POV

Keď som odlepil oči, a rozspamätal sa, naskytol sa mi pohľad na to najviac sexi dievča na svete. A ešte ako sedela na tej stoličke, a papala.. chlebíčky?!!
Aj ja chcem!
Okamžite som sa šiel postaviť, ale nakoniec mi v hlave vypukol diabolský plán.

Pomaličky a potichu som zliezol z postele a dokráčal si to až k nej. Bola tak zamestnaná jedlom, že si ani nevšimla, že sa k nej približujem. Keď som stál za ňou, ruku som dal pod jej krk, ale tak aby som sa jej nedotkol. Ona si ma vážne nevšimla, alebo to len hrá?
To je jedno.
Počkal som si pokiaľ dožula posledný kúsok. Keď ho prehĺtla, chytil som ju pod krk a posunul jej ho hore, aby pozerala na mňa. Priklonil som sa k nej, a okamžite ju pobozkal na pery.

Hneď začala spolupracovať, otočila sa na stoličke tak aby na mňa pozerala normálne, no stále nezastavovala. Až neskôr, keď mi už dochádzal kyslík, som sa odtrhol. S úsmevom som si šiel vziať kúsok šunky, keď vtom mi čapla po ruke.

„To sú moje raňajky!" hnusne na mňa zazrela.

„Vážne? Tak si ich poď vziať!" provokačne som sa na ňu uškrnul. Predsa len som si vzal tú šunku, a vložil si ju do úst tak aby vonku ostal kúsok pre ňu.

„Dobre ak tak veľmi chceš, nemám na výber." povedala a postavila sa zo stoličky. Kráčala ku mne, no ja som sa vzdaľoval smerom k stene. Zastavil som až vtedy, keď som ju cítil. No ona si to kráčala stále ku mne. Oprela ma o stenu a zubami mi to vytrhla z úst. Naše pery sa ani len nedotkli. Toto si ešte vyžerie.

„Takže ty sa so mnou bozkávať nebudeš. Zato ešte zaplatíš!"

„Nie, už si mal dosť. A keby si vedel ako som sa zľakla... Mala som chuť zvísknuť ti do ksichtu!" smiala sa keď kráčala smerom k stoličke.
Tak som ju predbehol a sadol si tam skôr.

„Je mi ľúto, ale odteraz sa budete musieť deliť." povedal som a stiahol ju za boky k sebe, aby sedela na mne.

„Problém je, že ja sa nerada delím." s úškrnom na tvári, sa ku mne priklonila.