Only one signature... 1

nákupy

(Toto je 30. jubilejná časť, takže bude trochu dlhšia, veľmi sa teším, že ťa tento príbeh baví... Prajem príjemné čítanie.)

Neboli sme ani meter od obchodu a ona hneď začala:

„Okamžite mi všetko vyklop. Lebo vieš, že ja to z teba vytiahnem." ani ma nenechala nadýchnuť sa.

„Jednoducho povedané, spolupracujem s nimi. A oni s ostatnými." povedala som jej len toľko. Prakticky, ono je to tak len je tam toho trošku viac. No nechcelo sa mi, jej to tu vysvetľovať ďalšiu hodinu.

„Aha. Ok."

„Ideme na kávu? Máme 20 minút." spýtala som sa jej. Tak mi prikývla a šli sme. Objednali sme si kávy, a kecali o naozaj veľa veciach. Hlavne sme ohovárali našich chalanov.

„Inak, vy ste sa s Chrisom stavili?"

„Hej. Opováž sa mi povedať, že si počúvala!" zdvihla som na ňu výhražný prst. So smiechom mi prikývla.

„Ja ťa naozaj neznášam!!" povedala som s vtipom. Zrazu mi oči pristáli na Oliverovi. Okamžite som buchla do Karin, hneď sa na nich pozrela a skoro nezadržala smiech. Až keď zašli za roh, začala sa smiať. Ale zadržala som jej ústa rukou, keď som si všimla, že sa Max otočil. Asi ju počuli až tam. Vtedy už mi aj ona zavrela ústa.

Keď sme si boli isté že sú preč, rozosmiali sme sa tam ako bláznivé. Celá kaviareň sa na nás otáčala.

„Tiež si ich videla?" ťažko rozprávala, pomedzi smiech.

„Áno." prikyvovala som so smiechom. Smiali sme sa tam pekných pár minút. Až pokiaľ sme už naozaj nevedeli dýchať, prestali sme.

„Ty vole! Tak toľko štetiek a zlatokopiek som na jednom mieste, ešte nevidela." zasmiala som sa.

„Kaamo, napadla ma jedna šialená vec." sorry ľudia, ale ja som SKORO za každú blbosť, takže prečo nie?

„No hovor." popohnala som ju.

„...tak čo? Ideme??" povedala mi svoj diabolský plán.

„Začínaš sa mi páčiť dievča." prikývla som jej. Tak sme si teda vpohode dopili kávu a ešte skočili po tie veci.

„Inak, prečo nám to nedali rovno vtedy?" spýtala sa keď sme boli na ceste do obchodu.

„Pretože nám dajú úplne nové, nie to z výkladu. Dajú ti úplne rovnaký kus, rovnakú veľkosť. Len nové a čisté." vysvetlila som jej.

„Ako sa ti toto podarilo?" nechápala.

„To neviem. Ono to šlo tak samo. Začala som sa fotiť v ich oblečení, potom si ma nejako všimli. Asi videli, že mám dobrú postavu a som pekná a tak som začala fotiť súkromne, a propagovať ich oblečenie na svojom účte. No a potom sa ma spýtali či by som nefotila pre nich. Takže fotím pre nich. A takto mi to vracajú."

„Jaaaj. Takže to si tým myslela, tú spoluprácu?" spýtala sa ma. Len som prikývla. Keď ma Laura videla hneď pribehla za mnou.

„Daj mi sekundu. Hneď to bude všetko pripravené, len ti to tu donesú. Dobre?" plašila sa Laura.

„Dobre tu máte 4 veľké tašky. Oblečenie máte rozdelené podľa značiek. Aká značka je na taške, od rovnakej je aj oblečenie vo vnútri. Veď vieš." povedal s úsmevom jeden chalan, a položil na zem tašky.

Boli tam napísané samé známe značky ako Chanel, Prada, Versace a ešte Gucci. Moje obľúbené sú ale Chanel a Prada. Z tých mám viac vecí ja. Osobne si na štýl a kvalitu potrpím.