Only one signature... 1

„Dobré ráno!"

JASMINE'S POV

Už asi pol hodinu som sa len tak prehadzovala v posteli zo strany na stranu. Neviem prišlo mi to divné, ako keby som nebola doma. Ale nechcela som otvoriť oči. Cítila som lúče slnka, a keby som tie oči fakt otvorila, tak o ne prídem. A to nechcem. Ale zrejme vedľa mňa spal Harry keďže som cítila, že v posteli nie som sama. Alebo tie oči predsa len mám otvoriť? Neviem... Ja chcem úprimne ešte spať. Nakoniec som tie oči aj tak otvorila. No radšej som ich mala mať zatvorené.

„Prosím, len mi povedz, že sme sa spolu nevyspali." to bolo prvé čo som povedala.

„Nie. Ty si to nepamätáš?" spýtal sa ma. Ten hlas by som poznala asi všade.

„A čo by som si asi tak mala pamätať? Viem len to, že ma brutálne bolí hlava. A asi na to zomriem. Takže čo sa deje? A čo sa stalo?" ešte stále som mala tie oči zavreté.

„No, budem k tebe úprimný. Si u mňa doma lebo sa vraj máme vziať. Neobviňuj láskavo mňa. Ja za to nemôžem. Potom ako vstaneš sa zoznámiš s ostatnými." hovoril unaveným hlasom.

„To vždy ti ráno lezú z huby také sračky?" toto som myslela vážne.

„Kiež by. Ver, že by som sa nebránil keby si mi povedala že je to len joke¹, a ja by som ťa odniesol naspäť domov." zamumlal.

„Dobre a kedy vstaneme?" spýtala som sa ho.

„Vstaň kedy chceš. Ja si asi ešte pospím. Len nechoď veľmi von z izby. Inak, tam vzadu je kúpeľňa." povedal a viac sa prikryl paplónom.

„Dobre, tak ešte dobrú noc." povedala som a snažila sa ešte zaspať. A chvála Bohu to bolo celkom rýchlo.
.....

Zobudila som sa na to ako vstával z postele. Takže asi je už čas sa pozbierať von. Tak som bez slova vstala a čo ma poriadne prekvapilo, bolo to, že tu boli moje veci. Počkať, ako sa tu sakra dostali?!

Tak som si šla rovno vybrať svoje oblečenie. Bol to voľný krátky sivý crop top a na spodok som si dala legíny, dlhé asi po koleno. Potom som šla za ním do kúpeľne.

„Dobre ráno!" zývla som si.

„Chcela si povedať obed." zasmial sa na mne.

„Nie nechcela." usmiala som sa naň tiež.

Pousmial sa a vzal si mobil. Z pohybov jeho prstov som vydedukovala, že niekomu píše správu.

„Komu píšeš?"

„Karin, že už si hore a o chvíľku pôjdeme za nimi dole, tak aby nás čakali." vysvetlil mi.

„Hlavne nikomu nerozbíjaj hubu a ani ho nedávaj do bezvedomia." doslova ma prosil aby som to neurobila.

„A ty si čo myslíš, že ma to baví? Nie! Ja im len chcem ukázať hranicu a ak ju niekto poruší, je mi jedno kto to je. Pôjde k zemi." povedala som mu to úplne pokojne. Potom sme sa obaja presunuli von. Sledovala som ho ako sa oblieka, a nakoniec sme obaja vyšli z izby.

„Pozri, mne prídeš vpohode, len Richard proti tebe niečo má. Ani neviem čo a prečo." zamyslel sa.

„Možno kôli tomu, že som ho urazila s tým tancom?"

„Možno. Fakt neviem. Alebo kôli tej bombe čo si mu dala u teba doma." nad tou myšlienkou sme sa spolu trochu zasmiali.

„Hej no, asi áno."

„Ale stále nechápem ako si mu mohla dať až takú silnú."

„Ver, že to neviem ani ja." povzdychla som si.