Only one signature... 1

Ethylén

„Ehm ja neviem. Vyzerám snáď na to že to viem?" dúfam že ste si ten ironický posmech domyslely.

„Kde je pýtam sa ťa naposledy." povedal ešte hlasnejšie a prísnejšie, a dokonca sa ku mne aj priklonil.

„A ja vám naposledy hovorím že to neviem. A teraz mi dovoľte si ip ísť sadnúť na svoje miesto. Pretože ja mám dosť veľa vecí na robote. A sú omnoho dôležitejšie než toto sprosté divadielko.” "príjemne a milo" som sa usmiala a obišla ho.

Keď som si sadla každý na mňa čumel ako na blázna no ja som si len odpila z vína. Ale bohužiaľ len jeden glg lebo mi ho Harry vytrhol z ruky.

„Pokiaľ viem, osemnásť ešte nemáš." výsmešným tónom mi pošepkal a ešte si dovolil mi ho vypiť.

„Môj zlatý. Kebyže ideš teraz na toaletu hovorím ti že zdravý by si sa odtiaľ nevrátil. Takže ti to ani neradím." on len prekrútili očami s úsmevom.

„A čo si tomu chudákovi spravila?" spýtal sa ma s úškrnom.

„Ježiš len spí a oni z toho robia takú drámu." povedala som ľahostajne a napila sa z coli keď mi už vzal víno.

„A nemôžem aspoň burčiak?" zaknučala som.

„Hej. A o 5 minút tu budeš všetkých naháňať so zbraňou v ruke. Tak to ani náhodou. Cola ti stačí." s výsmechom má pohladkal po vlasoch a vtisol mi pusu na čelo.

„Ty si hrozný." zabručala som a oprela sa o operadlo stoličky.

„Ja viem." usmial sa a znovu sa napil.

„Ty ma provokuješ však?" pozrela som naň po chvíľke ticha.

„Ehm!" prikývol. Debil.

„A nenadávaj na mňa. Už som ti hovoril že si zlatá keď si naštvaná." obraňoval sa.

„Haha... Taký vtip som dlho nepočula hahaa.... Kedy si ho vymyslel?" s umelým smiechom som sa ho spýtala.

„Hahaa.... Milujem keď sa smeješ prirodzene a úprimne..." tiež sa falošne zasmial.

„Kukni na nich." po chvíľke ukázal smerom k rodičom. Stale sa s nimi rozprávali. A neviem či sa mi to iba zdá ale...

„Zdá sa mi to alebo mama plače." hovorila som mu ale stále sa pozerala na mamu.

„Hem? Čo?" nechápavo sa na mňa pozrel.

„Si opitý alebo čo? Hovorím, že plače!" naštvane som naň pozrela.

„Kto?" zarazil sa.

„Veď mama ty imbecil!" buchla som doň lakťom s naštvaným výrazom. Až potom mu doplo že sa má pozrieť.

„E-ehm noo, nechcem nič hovoriť ale to nie sú naši. Naši sú tam." ukázal smerom k niekomu inému.

„Koľko máš už v sebe?!" otočila som sa naň so zvrášteným obočím.

„Prečo?" zatvaril sa šokovane a nevinne zároveň. No to ma podrž. To mám ísť akože v tejto situácii za rodičmi s tým že sa môj brat nalial? To snáď nemyslí kurva vážne?!??!!!

„Poviem ti len jedno. Alkohol to nie je. Veď vieš čo a koľko som pil. Ľúbim ťa." poslal mi pusu na diaľku a hneď vtedy ho treplo práve na mňa. Buď sa ožral až tak a len si to nechcel priznať alebo ho niekto otrávil?

Ak mám byť úprimná radšej by som sa prikláňala k tej prvej možnosti.
Si sprostá? Alebo to nevidíš?!
A čo? Ja len vidím môjho brata ktorý je tuhý ako posledné drevo.
Áno a čo tá ruka. Nie si náhodou osoba ktorá si všimne aj priehľadné detaily?!
Počkaj čo má s rukou?
Si slepá kurva?! Spamätaj sa a začni si všímať tie skurvené detaily lebo ti ich narvem do huby!