Only one signature... 1

Fire 🔥

„No prepáč že som zabudla, že si ma uniesol." ironicky som sa usmiala. Podišiel ku mne a otvoril mi. Prekvapivo ma pustil bez žiadnych rečí. No, to som si len myslela.

„Ehm, ehm." akože si odkašľal a ukázal mi tri prsty. A moja reakcia? 

„Kretén." odfrkla som si, prekrútila som očami a šla som pred bránu, kde ma čakalo čierne auto. Vystúpil z neho Marek, bola som trochu prekvapená, ale aj tak sme si dali pozdrav lakťom. Takto, to robím iba s ľudmi, ktorých poznám veľmi dobre. A jeden z nich je aj on. Až na to, že pracuje pre nás, takže ho tu asi poslal Harry. No nie asi, určte. 

„Čo potrebuješ? Nakopať prdel? S radosťou." ponúkla som mu s úsmevom. 

„Nie, ale ďakujem. Harry ti posiela to čo si si u vás zabudla. Pre istotu ti to zapäčatil znova. A toto prišlo len dnes ráno." podal mi dve obálky, nad ktorými som prekrútila očami. 

„A od koho je tá druhá?" spýtala som sa ho keď som si ju prezerala. Divné, asi nikdy som nevidela podobnú obálku. Nebolo tam napísané nič, len moja adresa. O odosielateľovi tam nebolo vôbec nič. 

„Všetko?" spýtala som sa ho, aj ked som vedela, že to všetko nie je. 

„Chce ti to povedať osobne." z jeho tónu, a výrazu na tvári som vyčítala, že to nič úžasné nebude. A keď otvoril auto... Naozaj to dobré nebolo. Kurva s ňou, ona sa musí fakt vopchať všade. (Bianka)

„Ahoj maličká. Nechcela som byť zbabelá a napísať ti len blbú správu, tak som tu prišla osobne hneď ako som sa dozvedela, že ide za tebou aj Marek." zase, kurva zase!! Ja nie som maličká!!

„A ako si sa to dozvedela?" bola moja prvá otázka.

„Ved práve preto som tu, aby som ti to povedala." už nech to vyklopí, lebo ju ešte pred tým zabijem. 

„Tak hovor už." prekrútila som očami.

„Dnes ráno som sa k vám oficiálne presťahovala." ešte to ani nedopovedala a mne sa už zahmlelo pred očami. No snád to nemyslí vážne.

„Áno, myslím to vážne. Harry s tým súhlasil, a ja som bola samozrejme šťastná. Tak som rovno šla a..." 

„Marek, drž ma, lebo ju zabijem." úplne som ju odignrovala. Vôbec ma nezaujímali, nejaké sladké sračky.

„No, a tým som chcela povedať, že už nie je len tvoj, zlatíčko." toto robiť nemala! 

"Vieš čo? Znesiem všetko. To že si ma nazvala maličká že si mi 'tipla' 14 rokov, a dokonca aj to že s mojim bratom chodíš ale toto, toto, si už naozaj prehnala." hovorila som kľudne, a pomaly som sa k nej približovala. Viem, že tohto sa bojí každý. No, každý kto ma pozná dobre. 

Okamžite jej na líci pristála moja ruka. Neváhala som ani chvíľku, ani sekundu. Samozrejme ju to odhodilo asi pól metra odomňa, ak nie viac. Bola som tak naštvaná že stačilo len jedno slovo a zabijem každého kto mi príde pod ruku. Okamžite sa po mne rozbehla, ako nejaká doga, ale to ju už zachytil Marek. No ja som sa jej aj tak pre istotu vyhla. Len keby náhodou. 

„Tá bola ešte slabá, aby si vedela." podišla som k nej keď už bola o trochu kľudnejšia. 

„Za toto ťa Harry zabije. Vieš o tom?" spýtal sa ma Marek. 

„Nie, lebo JA zabijem JEHO!!" odpoveď bola aj predvídateľná. 

„Dobre, ideme. A láskavo sa ukľudni. Ak im nechceš ukázať aká si." rozhovor sme ukončili pozdravom lakťom. Nastúpil do auta a odišiel. A ja? 

Keď som sa otočila stáli tam všetci. Dobre, už chápem čo tým myslel. Ani ma to už nejak neprekvapilo. Neviem ale čo všetko videli. A ani neviem či sa ich to vôbec mám spýtať alebo nie.