Kto tam bol?

114 6 0
                                    


Po chvíľke keď už sa kroky vzdialili na toľko že som ich nepočula, zdvihla som sa a šla za riaditeľom.

„Dobrý. Prišla som si po mobil." vtrhla som dnu. On sa na mňa pozrel a keď už mi chcel podať mobil, a ja som sa poň už natiahla a chcela si ho vziať uhol mi rukou. Kurva!

„A previedla si ho po celej škole?" pozrel na mňa a čakal na moju uzastnu odpoveď ktorá bola viac než istá...

„Hmm, tak polovične." usmiala na odľahčenie situácie ale zjavne to nepomohlo.

„To nemyslíš vážne?! Takže keď ti nabudúce poviem že ho máš previesť po celej škole tak to pre teba znamená že ho prevedieš po pólke?!" zatvářil sa naštvane.

„Šmykaj za ním a preved ho po CELEJ škole. Jasné?" zdvihol na mňa výhražný palec.

„Fajn. Ideem." dvihla som ruky do obranného gesta a vychádzala z riaditeľne až ma zastavil jeho hlas.

„Jasmína?" otočila som naň hlavu.

„Potom si príď po mobil." povedal a znova sa posadil na svoje miesto a sústredil sa na prácu.

Ja som si ťažko vzdychla a šla do triedy. Po celý čas som len premýšla nad tým čo sa stalo asi pred 20-timi minútami. Fakt tomu nerozumiem. Čo by sa malo diať? A vlastne prečo je do toho zapojený aj riaditeľ s Alicou. Vošla som do triedy bez zaklopania. No na miesto tej starej učiteľky tam bola Alica. Preve stála pri dverách a keďže je vysoká a štíhla strašne som sa jej zľakla až som sa potkla o prach dverí. Spadla som a udrela si hlavu o roh lavičky.

„Kurva!" zavzdychala som a chytila si miesto kde má bolela hlava. Alica sa na mňa vystrašene pozrela a prišla ku mne. Za ňou aj ďalšia polovica triedy. Celkom ma to bolelo ale viac to šťípalo.

„Si vpohode?" spýtala sa po chvíli ticha.

„Hej som oukej ale už ma nikdy tak nestraš." pokúsila som sa o chabý úsmev. Snažila som sa vstať no nakoniec mi Alica pomohla si sadnúť na tú blbú lavičku. Všetci tam stali a čumeli na mňa ako na výstavný kus.

„Nečumte na mňa ako na debila. Veď som len spadla." povedala som nervózne. Chcela som si oprieť hlavu o stenu ale bolesť mi v tom zabránila.

„Ok. Choďte všetci naspäť sadnite si a dokončite tú úlohu. Nina a Alex ostaňte pri nej musím ísť za riaditeľom." hovorila veľmi rýchlo a vystrašene.

„Vezmi mi mobil!" zahučala som.

„Hej hej!" prikývla a rozbehla sa do riaditeľne. Všetci sa pobrali do triedy okrem Niny a Alexa.

„Kľudne choďte do triedy. Ja to tu zvládnem." začala som. Nechcela som ich zaťažovať. Obaja sa pozreli na seba a potom na mňa.

„Si si istá?" spýtala sa ma Nina. Len som jej na to prikývla.

„Fajn. Ale len 3 minúty. Lebo keď Alica zistí že si ostala sama. Zabije nás!" hovorila potichu ale zároveň naštvane. Vzala Alexa za ruku a potiahla ho do triedy.

Keď zavrela dvere, videla som, ako na ňu každý zazrel.

„Chce byť sama. Musí si veci premyslieť." obraňovala sa pred nimi. Len som sa nad tým usmiala a pokúsila si oprieť o stenu. Prave vtedy keď som sa konečne oprela bez bolesti. Po chodbe som počula kroky. Nejak rýchlo prišly.

No keď som sa tam pozrela videla som dve telá. No keď som sa otočila na druhú stranu, a znova späť no nikto tam nebol. Blúznim? Je mi zle? Čo so mnou je? Kto tam bol? Bol tam vôbec niekto?

Po celom tele ma prepadol strach a chladná voda. Po prvý krát v živote som pocítila strach. Teda druhý krát. Potom som počula znova nejaké kroky, a nechcene som sa nakoniec otočila. Bola tam Alica aj s riaditeľom.

Only one signature... 1      Where stories live. Discover now