Only one signature... 1

dohoda

Tak som teda kráčala vpred, všetci šli za mnou, presne ako moje psy. Musela som sa trochu zasmiať, pretože presne takto som vždy kráčala keď ma naštvali, a potom šli za mnou. Dúfam, že si viete predstaviť jedno nízke dievča, a za ňou asi 40 mužov+Karin.

S úprimne dobrým pocitom som si ako prvá nasadla do auta, hneď potom ako ho Chris otvoril. Všetci boli ticho, celú cestu. Prekvapivo, aj Richard bol už ticho.

...

„Asi máš pravdu... Čo navrhuješ?" začal, už keď sme boli v našej izbe sami.

„My sme to robili tak, že pred každým obchodom alebo akciou sme si zistili, kto to je, čo robí, príbuzných, základné informácie o ňom, a tieto veci. Tiež aj jeho slabiny, ani nevieš ako ti to niekedy pomôže. Všetky veci okolo toho mi vždy dával počítať otec. Nikdy to nebola kalkulačka alebo nejaký účtovník, otec mi verí. Každý jeden dolár, alebo iná mena vždy prešla cezo mňa. Otec nikdy nič nebral, kým som to neskontrolovala ja."

„A čo potom, niekto to ešte kontroloval, nie?"

„Nie, otec mi vždy veril. Môže za to aj moja povaha. Som veľmi tvrdohlavá a nerada sa delím. A keď je niečo moje tak to je len moje." vysvetlila som mu.

„Fajn. Robila by si to aj tu?" pozrel na mňa.

„Dobre. Ale ty mi na oplátku sľúbiš, že ma už provokovať, a ani sa o nič pokúšať, nebudeš."

„Dobre." podali sme si ruky. Takže sme dohodnutý. Ja mám pokoj, on účtovníčku. Podotýkam sexi účtovníčku.

„Dobre, tak poďme na večeru." usmial sa a vzal ma za ruku, von z izby.

„Po večeri, môžem ísť za Fire-om?" opatrne som sa ho spýtala. Aj keď som už poznala odpoveď: Nie.

„Ak veľmi chceš, choď. Len si prosím neublíž a o nič sa nepokúšaj." prísne sa na mňa pozrel.

„O čo by som sa podľa teba mala pokúsiť? Keby som chcela utiecť, hneď by ste ma našli, nejak už určite. A podľa mňa by som bola do pol hodiny späť, dostala by som poriadny výplach žalúdka, a ešte by som nemohla ísť ani na tú blbú záhradu. Takže mi to za to ani nestojí."

„Takže to môžeme brať ako kompliment?" nadvihol jedno obočie.

„Vlastne áno. Chcela som sa ale spýtať, ako dlho ste ma sledovali?"

„Len dva dni."

„Potom si mi dal na golier blúzky štenicu. Však?" keď som sa ho to spýtala v sekunde sa na mňa pozrel. Otvoril mi dvere od jedálne ale stále na mňa pozeral.

„Počkať! Ako to vieš?" odtiahol mi stoličku aby som si sadla.

„Tušila som, že si niečo spravil, a potvrdilo sa mi to keď mi ju Harry chcel dať 'nenápadne' dole." povedala som, keď si už sadol aj on.

„Dobre, ale čo ťa o tom presvedčilo? Mohla si tam mať len špinu."

„A práve toto vás prezradilo! Použili ste obaja rovnako debilnú výhovorku. A ja viem, že mám vždy čisté oblečenie." pobavene som sa na neho pozrela a až potom som si uvedomila, že tu nie sme sami.

„Ehm, dobrú chuť." povedala som rýchlo. Všetci sme začali v tichosti jesť.

Bola som v kľude až do vtedy kým ma nezačal znova provokovať. Svoju ruku presunul na moje koleno a pomaly ma hladkal po stehne. Už len ako som cítila jeho ruku som celá stuhla. Snažila som sa to ignorovať, a normálne jesť. Ale Boh ma nenávidí, takže som veľmi trpela. Keď už to prešlo do fázy kedy som sa skoro nevedela nadýchnuť, a horko ťažko som sa ovládla, aby som nepovzdychla. Hnusne som naňho zazrela. Myslíte si že to pomohlo? Ani trošku! Práve že to bolo ešte horšie. Už som to naozaj nezvládala, ale on, si zase pokojne pochutnával na vnútornej strane môjho stehna. Keď šiel pomaly ale isto vyššie, až vtedy mi to došlo!