Only one signature... 1

príprava, test

CHRISTIAN'S POV

„Ja stále nechápem ako môže len tušiť, že ideme niečo spraviť." zamyslel som sa, keď sme už kráčali von chodbou.

„Podľa mňa to nedopadne dobre." povedala Karin. Ona s tým už od začiatku nesúhlasila.

„Podľa mňa ju chytíme." frajersky sa zatváril Richard.

„Sorry ale aj ja si myslím, že na nás ešte nemá." povedal pokojne Oliver.

„Veď dobre, aj ja som na ňu sám zvedavý. Buď to zvládne, alebo nie." šli sme spolu na veľmi skoré raňajky. Rýchlo sme sa najedli. Normálne teraz Jasmíne závidím jej luxusné raňajky. Bude mať lievance s javorovým sirupom, banánmi a ešte aj pocukrené.

„Dobre, bude hore asi okolo 8 až 9, dovtedy máme čas všetko pripraviť." povedal Richard.

Došli sme na miesto činu. Hneď sa každý venoval svojej práci. Karin nám všetkým rozdelila a dala oblečenie, všetko čierne + kukli a šatky. Ja som sa postaral o to, aby jej (Jasmíne) do jedla prisypali aj niečo navyše. Oliver do miestnosti nastavil kamery a prepojil ich s notebookom, aby sme ju mohli sledovať. Luke pripravoval zbrane, zatiaľ čo Tomáš pripravoval miestnosť: do stredu dal stoličku, vedľa toho laná a pásku.

Normálne by som nechcel byť na jej mieste. Teda, až na tie raňajky.

„Dobre, máme všetko?" spýtal som sa ostatných keď to už vyzeralo že je to hotové.

„Áno jediné čo nám chýba, je obeť." dramaticky povedal Tomáš.

S Jordanom sme sa dohodli tak, že ju sem prinesie keď bude v bezvedomí, a má dohliadnuť aj na dávku.

JASMINE'S POV

Vstala som asi okolo 6:48. Neviem, proste som nevedela už spať. Znova mám ten zlý pocit. Ale teraz je až veľmi zlý.

Z postele som sa vypratala až o pol hodinu. Pomaly ale isto som sa daškriabala do kúpeľne. Umyla som si tvár, dala som si na seba len jemný make-up a vyšla. Šla som rovno na raňajky.

Už tu 20 minút čumím do toho plného taniera, a ešte stále nelieta. Neviem, asi dnes nemám chuť. Zrazu sa otvorili dvere, v ktorých stal Jordan.

„Ty si nešiel preč?"

„Aj tebe dobre ráno." s úsmevom ma upozornil.

„Dobre ráno."

„Nie nešiel som, ja tu strážim Simona. V noci mu bolo zle, takže sme sa nevyspali ani jeden." povzdychol si.

„Chudáci. Prečo nespíš teraz?"

„Vieš ty vôbec aký som hladný? Umieram bez jedla, a keď mi Chris napísal, že budú lievance, nejak som uspal Simona a šiel sem. Len som nečakal, že tu budeš. A ty? Prečo neješ?" počas toho ako hovoril si už naberal lievance so slinami v ústach.

„Úprimne? Mám znova taký ten debilný pocit, že sa niečo má stať. Znova. A už to nezvládam. Lebo ja sa chcem najesť ale vnútro mi vraví nejedz to! Takže som z toho všetkého mimo." neklamala som mu, prečo by som aj mala.

„Hmm, zvláštne." snažil sa tváriť ako keby nebol prekvapený.

„Neboj, nič hrozné sa nestane. Len sa najedz, energiu budeš potrebovať. A lepší zdroj ako toto nepoznám." ukázal na lievance. Pustil sa do nich ako malé dieťa. No potom znova pozrel na mňa.

„Prosím. Najedz sa aspoň kôli mne." jeho prosím ma presvedčilo.

Tak som nakoniec začala jesť. Jedli sme, a rozprávali sa. Keď sme už všetko zjedli, tak sme sa postavili na odchod. No mne sa strašne zakrútila hlava, ani neviem ako a skončila som na zemi. Snažila som sa ešte udržať sa pri vedomí.