No Control ( FF Harry Styles )

2. Nedokážem zabudnúť na to čo sa stalo iba pred pár hodinami

Hodina po hodine sa vliekla a mne to pripadalo ako nekonečno. Naozaj som si nepredstavovala, že svoje prázdniny späť v Holmes Chapel budem tráviť zavretá v jednej izbe, v ktorej som bola síce nenútene, no nedokázala som nájsť odvahu na to aby som z nej vyšla.

To čo som v noci urobila bolo neúnosné. Veď ja som sa vyspala s tým najotravnejším chalanom na svete, ktorý je k tomu ešte o celé tri roky odo mňa mladší! V preklade to pre mňa znamenalo, že som zneužila dieťa. Hazza bol ešte dieťa, vždy bol a vždy ostane. Pre mňa určite, no to jeho telo, jeho bozky boli....no taaak Samantha spamätaj sa! Hovoríme tu predsa o Haroldovi!

„Sam," pohodlne vtrhla do izby Gemma, ktorá sa oprela o dvere a vyzerala o dosť bledšie ako ja. „Je obed."

„Nie som hladná," odfrkla som si a zababušila sa viac do periny.

„Mama vytiahla mňa, ja vytiahnem teba. Odtrpíš si to pekne so mnou," prikročila k posteli.

„Gemma ale ja sa vážne necítim dobre," pozrela som na ňu.

„Dnes som už dva krát stihla vyvrátiť včerajšiu večeru," pripomenula mi príhodu z rána keď som vošla do kúpeľne kde som ju zbadala nad záchodovou misou.

„Fajn si na tom horšie ale..."

„Žiadne ale. Je to iba hlúpy obed. Dojeme a vrátime sa späť do postele."

„A budú tam všetci?" opýtala som sa pričom som sa posadila.

„Bohužiaľ poznámkam o zodpovednosti sa nevyhneme," povzdychla si.

„A tvoj brat?"

„Ten už koštuje z obeda pekných pár minút," odvetila a mne v tom akosi zovrel žalúdok. Predstava, že sa mu budem musieť pozrieť po tejto noci do očí ma rozrušovala a ja som pociťovala akési obrovské rozpaky.

Nakoniec som sa však premohla, pretože som ani inú možnosť nemala, hodila na sebe mikinu keďže mi bolo od nevyspatia celý čas zima a zišla som s Gemmou do jedálne kde už Anne s mojou mamou pripravovali na obed.

„Dobré ráno," pozrela na mňa mama prísne a ja som iba podvihla obočím. Našťastie za stolom ešte nikto nesedel tak som sa s Gemmou posadila ako prvá pričom som si sadla na kraj aby som predišla hlúpej náhode, že by si Harold sadol vedľa mňa.

„Tak ako bolo včera v noci?" vyzvedala Anne, ktorá nalievala pomarančový džús do pohárov.

„Fajn," odvetila som a pohľadom som sa zapýrila do pohára pretože klamanie mi nikdy moc nešlo.

„Iba fajn?" podvihla obočím a postavil sa oproti nám.

„Veď to poznáš mama. Tak ako za starých čias," mykla ramenami Gemma.

„To nasvedčuje až vaša farba tváre, ktorá je ešte bledšia ako tento obrus," zapojila sa do toho aj moja mama a ja som iba otrávene pretočila očami.

„Nechaj ich Lea. Tiež sme boli mladé a stvárali sme rovnaké hlúposti. Pamätáš si na...."

„Len to nie prosím," skočila som Anne do reči a obe sa na mňa pozreli.

„Ďalšie historky z vášho mladí dnes naozaj nedáme," pokrútila vehementne Gemma hlavou kým ja som jej iba súhlasne prikyvovala.

„Naozaj ho skús dať automechanikovi nech sa na neho pozrie, lebo inak sa môže stať, že...." za sebou som započula hlas, ktorého som sa najviac bála a ktorý sa zasekol v momente kedy som zacítila na mne jeho pohľad. „Určite by si nechcel aby ti zdochlo niekde na ceste," dodal nakoniec a ja som sa znova v duchu preklínala.