No Control ( FF Harry Styles )

49. Veci sa možno zmenili, no city nie

Sedela som na lavičke v parku neďaleko miestneho kostola a napchávala sa chipsami, ktoré som zapíjala vínom, ktoré sme vzali z domu. Pohľadom som sa vpíjala do prázdnej fľašky vodky, ktorá stála predo mnou a prihlúplo sa na ňu usmievala.

„Takže plán je nasledovný," započula som hlas Gemmy, ktorá sa ku mne prirútila aj s Calebom a okamžite sa mi zavesila okolo krku. „Všetko v poriadku?" zapriadla mi do ucha na čo som iba prikývla.

„Chcem sa ísť baviť," pozrela som sa na ňu na čo sa jej na tvári vyčaril blažený úsmev.

„Ahoj Sam," pozdravil ma Caleb, ktorý si ma pobavene prezeral.

„Ahoj," odsekla som a zodvihla som ruku na zamávanie, no akosi bola ťažšia ako som predpokladala. „Kedy stihol tak zmužnieť?" šepla som Gemme keď som si všimla jeho bicepsy, ktoré sa mu rysovali pod tričkom.

„Chodí so mnou milá sestrička čo znamená iba jedno," prešla okolo mňa a pristúpila k nemu pričom mu prstom prešla po hrudi. „Musí vyzerať k svetu."

„Aj predtým som vyzeral k svetu," odul sa.

„O tom by sa dalo polemizovať naozaj dlho," zasmiala som sa a zoskočila z lavičky.

„Toto od teba nebolo pekné," zamračil sa, no to som h už odignorovala pretože môj pohľad sa uprel na zmrzlináreň oproti. Ako to, že som si ju predtým nevšimla? Bez slova som k nej urobila krok a potom ďalší a ďalší. Doslova ma hypnotizovala a až keď som v ruke držala citrónový kopček osviežujúcej zmrzliny som bola spokojná.

„Presne takúto Sam poznám a takúto Sam milujem," vydýchla Gemma keď som si sadla na obrubník cesty.

„Už nikdy nechcem byť nikto iný," pokrútila som hlavou.

„Už nikdy nikým iným nebudeš," prisadla si ku mne na čo Caleb nad nami ako jediný triezvy krútil hlavou.

„Mali by ste sa ísť vyspať," povzdychol, no to sme ho obe okamžite zborovo okríkli. „Bol to iba nápad!" bránil sa so zdvihnutými rukami.

„Chcem ísť tancovať," šepla som a hlavou som sa oprela o ruku, ktorú som mala položenú na kolene.

„Je pol štvrtej poobede. Nič ešte nie je otvorené," pripomenul mi Caleb.

„Ale my chceme tancovať," zatrucovala Gemma na čo iba pretočil očami.

„Prečo ja?" povzdychol si a pozdravil sa nejakému chlapovi, ktorý práve išiel okolo.

„Pretože si môj priateľ a miluješ ma," vyplazila mu jazyk Gemma na čo som sa zasmiala.

„Nie je tamto tvoj brat?" spýtal sa s vážnejším hlasom na čo som okamžite spozornela a vystrela sa.

„Je," nadvihla prekvapene obočím a postavila sa. „Harry!" skríkla jeho meno a začala na neho mávať cez celú ulicu. Harry, ktorý práve vchádzal do obchodu sa otočil za hlasom a síce som nevidela jeho pohľad, pretože mal na očiach okuliare, stuhol v pohybe. Zreteľne som zbadala ako na pár sekúnd doslova znehybnel akoby premýšľal čo urobiť, no nakoniec odhodlane urobil krok k nám. Čím však bol bližšie tým jeho kroky boli čoraz viac neistejšie.

„Ahojte," pozdravil na čo som okamžite obrátila tvár opačnou stranou. A síce som bola opitá na mol, stále som si uvedomovala jednu vec. Nechce ma už v živote vidieť.

„Harry!" skríkla po ňom nadšene Gemma znova a hodila sa mu okolo krku zatiaľ čo ja som sa robila, že tam vôbec nie som. Pohľadom som prerývala chodník, po ktorom som kreslila malými kamienkami.