No Control ( FF Harry Styles )

57. Pretože láska je silnejšia ako hnev, nevraživosť a snaha o nenávisť

Prebrala som sa na buchot dverí. Rozospato som podvihla tvár a zbadala Harryho ako sa po špičkách snaží dostať k posteli aj s podnosom v ruke.

„Raňajky do postele?" ozvala som sa na čo zanadával a okamžite si sadol na posteľ.

„Nechcel som ťa zobudiť takto," zaúpel kým ja som si sadala a zbožne pozrela na toasty.

„A ako si to chcel urobiť?" podvihla som obočím keď v tom sa ku mne naklonil a nežne ma pobozkal.

„Takto," šepol a pobozkal ma znova na čo som si vplietla ruku do jeho vlasoch a skôr ako sa odo mňa stihol odtiahnuť, pritiahla som si ho bližšie k sebe. „Dobrú chuť," zaželal mi.

„Ty nebudeš?"

„Ja už som jedol," žmurkol na mňa a postavil sa z postele pričom si to zamieril ku svojej skrini.

„Chystáš sa niekam?" pozrela som sa na neho keď zo skrine začal vyťahovať rifle a košeľu.

„Musím si ísť niečo vybaviť, no na obed som späť," odvetil skoro okamžite akoby čakal túto moju otázku.

„Dobre," opatrne som odpovedala a odpila si z pomarančového džúsu, ktorý sa kúsok rozlial na podnose.

„Gemma za tebou príde o chvíľu aby ti robila spoločnosť a..."

„V pohode. Zájdem domov za mamou aby..." prerušila som ho, no ani sama som nestihla dopovedať, pretože mi skočil do reči.

„Ostaneš tu."

„Prečo?" zamračila som sa nechápavo.

„Len tak," pokrčil ramenami.

„Deje sa niečo Harry?" spýtala som sa a položila podnos s jedlom na stolík pričom som sa odkryla perinou a postavila sa.

„Nie, malo by sa?" nahodil výraz neviniatka.

„Klamanie ti nejde, tak s ním ani nezačínaj dobre?" pristúpila som k nemu a natočila si jeho tvár k svojej aby som mu videla rovno do očí.

„Zistili, že tvoj otec spáchal samovraždu a je to vo všetkých novinách," vydýchol nakoniec porazene a mne v tej chvíli nabehla husia koža.

„Ale ako..." chcela som položiť otázku, no potom som sa zasekla a zdesene na neho pozrela. „Zistili aj niečo ďalšie z môjho života?"

„Nie," pokrútil hlavou. „A postarám sa o to aby sa ani nedozvedeli. Nemusíš sa báť," silene sa usmial a chytil moju tvár do dlaní.

„Čo chceš urobiť?" ustarostene som na neho pozrela a hoci som sa snažila pretvarovať, mojím celým vnútrom lomcoval strach.

„Podplatím ich aby prestali s tými článkami."

„Nemôžeš podplatiť všetkých novinárov Harry," povzdychla som si.

„Musím to aspoň skúsiť."

„Ak to urobíš..." nadýchla som sa. „Bude im jasné, že je toho viac čo by mohli zistiť."

„Musím niečo urobiť Sam."

„Tak nechoď nikde a buď tu so mnou," šepla som.

„Vidíme sa na obed," silene sa usmial a pobozkal ma na čelo.

„Harry!" zakričala som za ním a snažila sa ho ešte zadržať zachytením za ruku, no jeho dlaň sa mi vyšmykla zo zovretia pričom zdrhol skôr ako som sa o to stihla pokúsiť druhý krát. Pár sekúnd som iba mlčky pozerala na dvere, ktoré za sebou zabuchol a premýšľala čo urobiť. Harry si síce naivne myslel, že tieto reči zastaví vďaka peniazom, no ja som si bola istá že týmto to iba zhorší. A hoci som nepoznala čoho všetkého sú novinári schopní, jedno som vedela. Neprestanú až kým sa nedozvedia celú pravdu. No ja som si nebola istá, či som pripravená prijať všetky tie reakcie ľudí, ktoré ma určite čakali na všetky moje nesprávne rozhodnutia.