No Control ( FF Harry Styles )

2. 24. And that's the one thing that won't change

Počula som okolo seba hlasy, no nedokázala som vnímať. Môj pohľad sa upieral na Rose a na skutočnosť, že tu naozaj bola. Toto sa naozaj dialo a ja som ani len nevedela ako zareagovať. Cítila som na sebe pohľady všetkých, no jeho jediný som registrovala. Čakal na moju reakciu a ja som jediné čo dokázala bolo, otočiť sa na päte a vybrať sa k východu.

„Sam?" započula som jeho hlas pár sekúnd potom ako som si sadla na schody. A hoci už vonku primŕzalo a na sebe som mala letné šaty, v tej chvíli mi to vôbec nevadilo. „Si v poriadku?" šepol pričom si prisadol vedľa mňa.

„Takže toto je ten dôvod prečo si sa mi posledné týždne vyhýbal," šepla som pričom to nebola otázka ale konštatovanie.

„Nevyhýbal som sa ti," odvetil pokojne a v tom som zacítila ako mi okolo ramien prehodil svoje sako, ktoré si vyzliekol. Miesto odpovede som iba pokrútila hlavou pričom som sa snažila usporiadať si myšlienky. Naozaj som sa snažila, no nakoniec som zakaždým skončila u toho istého.

„Stretával si sa s ňou Harry zatiaľ čo mne si veľakrát ani nezdvíhal telefonáty," pozrela som sa na neho a na jeho tvári som zbadala chvíľkové zaváhanie.

„Iba som sa celú dobu snažil o to, aby si na mňa bola pyšná," šepol pričom zvraštil obočím akoby nechápal kam tým mierim.

„Tým, že ma budeš ignorovať?" podvihla som obočím.

„Tým, že urobím správnu vec," bránil sa. „To si predsa o do mňa celú tú dobu chcela."

„Chcela," pritakala som. „No nie spôsobom akým si to urobil ty. Veď ty...ty si ma od toho úplne odstrihol."

„To nie je pravda," pokrútil hlavou.

„Vážne?" zasmiala som sa. „Preto sa o tvojom rozhodnutí vrátiť sa späť k chalanom dozvedám až teraz? Preto sa o Rose dozvedám teraz?"

„Chcel som ťa iba prekvapiť. Nechápem čo z toho robíš takú drámu a..."

„Možno to je ten problém vieš?" skočila som mu do reči pričom som sa snažila udržať slzy. „Ja som v našom vzťahu tá, ktorá vždy podľa teba robí nejaké drámy a ktorá nikdy nič nechápe."

„To som nepovedal," podvihol obočím. „Iba sa tým snažím povedať, že zbytočne preháňaš. Naozaj som si myslel, že zo mňa budeš mať radosť. Že- že budeš na mňa hrdá, že som znova našiel cestu domov..."

„A cestu k nej," dodala som za neho.

„O to dieťa sa postarám pretože si to chcela," pripomenul mi.

„Ty nerozumieš však?" pozrela som na neho zúfalo. „Mne nejde o to ako si sa rozhodol, práve naopak. Jedna moja časť je šťastná, že si to urobil, no ide o spôsob. O princíp, ktorým si to urobil," snažila som sa mu to vysvetliť, hoci som vedela, že to bude zbytočné. Harry mal jedinečnú schopnosť nechápať veci dokiaľ on sám im nebude chcieť chápať. A zatiaľ mu vyhovovalo predstierať, že neexistujú žiadne dôsledky toho čo urobil.

„Nikdy nebudeš spokojná s tým čo urobím," pokrútil hlavou. „Môžem sa snažiť akokoľvek, no nikdy nebudem dosť dobrý na to aby som ťa urobil šťastným...."

„Tak moment," zháčila som sa pričom som sa postavila. „Nesnaž sa ma viniť za svoje chyby!" zvýšila som hlas pričom sa on ironicky uchechtal.

„Za moje chyby?" zopakoval. „Tak ma pouč prosím ťa, čo som urobil tentoraz, pretože akokoľvek sa snažím, neviem to pochopiť!"

„V tom prípade si obrovský hlupák!" zavrčala som zlostne pričom som sa mu otočila chrbtom a podráždene si prešla rukou po vlasoch.