No Control ( FF Harry Styles )

2.15 Ja a ty...my sme vášeň, dobrodružstvo, spaľujúca túžba..

S mamou som ostala až kým pokojne nezaspala. Ani som si len neuvedomila, že ubehlo už pár hodín a vonku sa pomaly stmievalo. Ešte raz som sa na ňu pozrela a nežne ju pobozkala na čelo na čo sa kúsok pomrvila. Opatrne som vstala z kresla a po špičkách opustila jej izbu. Chcela som si to zamieriť rovno do čakárne a zistiť kto tu ešte zostal, no nakoniec som zabočila ku schodom a zišla o jedno poschodie nižšie. A hoci som netušila, či tam ešte bude o takejto hodine, zaklopala som a vstúpila dnu.

„Ahoj," šepla som neisto zatiaľ čo sa jeho pohľad odo mňa vrátil späť k akýmsi papierom.

„Počul som, že si sa nakoniec spamätala," odvetil mi bez pozdravu pričom sa sústredil na prácu.

„Robb," zhlboka som sa nadýchla a nervózne pristúpila k jeho stolu. Sadla som si do kresla oproti nemu a snažila sa nájsť vhodné slová, ktorými by som mohla odčiniť svoje správanie. „Ja...mrzí ma to," pokúsila som sa, no s ním to ani nepohlo. „Viem, že si chcel pre mňa len to najlepšie a ja som sa zachovala ako totálna krava. No musíš...musíš pochopiť, že som nebola vo svojej koži. Všetko sa to udialo tak rýchlo a ja....nebola som na to pripravená a..."

„Naozaj sa práve snažíš obhájiť?" nechápavo na mňa pozrel a nahnevane hodil papiere na stôl.

„Snažím sa ti iba vysvetliť ako som sa cítila. Ako sa stále cítim," odvetila som opatrne.

„Tým, že sa budeš hájiť," prikývol hlavou.

„Nie," pokrútila som hlavou. „Teda....bože," povzdychla som si rozpačito. „Uvedomujem si, že som sa k tebe nezachovala pekne, no ty...ty si iba prišiel a začal si na mňa kričať a súdiť ma, hoci si ani len netušil prečo to robím. A...."

„Takže nakoniec je to moja vina?!" zasmial sa ironicky.

„Nie," odpovedala som jedným dychom, no skôr ako som stihla pokračovať vo vysvetľovaní, Robb sa nervózne postavil a prešiel k oknu.

„Bola si opitá Samantha!" pripomenul mi. „Prišiel som aby som bol s tebou, aby som ti pomohol a stál pri tebe, no ty...ty si bola mimo a najhoršie na tom bolo, že si si myslela, že je to správne a...."

„Vedela som, že to nebolo správne," prerušila som ho tentoraz ja pričom som sa tiež postavila. „Len to bolo ľahšie. Niekedy človek zapochybuje a ja som to už jednoducho nezvládla."

„Preto som za tebou došiel Sam! Pretože som ti chcel pomôcť!" zvýšil hlas aby som to pochopila, no on si neuvedomoval, že ja tomu chápem. Z nás dvoch to bol on, ktorý nechápal.

„Tým, že ma odsúdiš skôr ako ti to vysvetlím mi nepomôžeš," opatrne som zo seba dostala na čo sa na mňa zamračil.

„Prepáč, že nemám sklony k alkoholu rovnako ako tvoj Harry," zapriadol ironicky.

„Tu nejde o alkohol Robb," povzdychla som si. „Ide o to, že...." na chvíľku som sa zasekla, pretože mi prebehlo hlavou to čo som chcela povedať. Chcela som povedať, že ide o to, že ty nie si Harry, no okamžite som to zahnala. „Niekedy sa jednoducho človek musí rozhodnúť zle aby si pripomenul kým v skutočnosti je," dodala som nakoniec.

„Takže teraz mi ideš rozprávať o nejakom hlúpom sebapoznaní?" nechápavo sa zamračil.

„Ja sa ti iba snažím vysvetliť, že si sa ma ani nesnažil pochopiť."

„A stále ťa nechápem," pokrútil zmätene hlavou. „Nie, vážne...snažím sa, naozaj sa snažím, no keď na teba pozerám, stále dookola sa mi prehráva to čo sa stalo doobeda a ja jednoducho nerozumiem kde sa to v tebe zobralo. Nikdy sa takáto nebola, nikdy si takto nezmýšľala, nikdy si neospravedlňovala svoje chovanie hlúpymi výhovorkami a...."