No Control ( FF Harry Styles )

3. Nikdy ti neprestane chýbať. Nie, keď bola tá pravá...

O pol roka neskôr:

Ležal som vyvalene na pohovke a pohľadom som skúmal dym, ktorý pomaly stúpal do stropu. Môj dych bol chrapčaný, no za to zrýchlený o dvakrát. Moje srdce búšilo ako o závod a ja som mal pocit, že každú chvíľku explodujem.

„Harry!" na pravom ramene som zacítil dotyk ruky, na ktorý som spočiatku nemienil reagovať. „Lils volá Harryho späť na zem," následne som započul pobavený smiech pričom som k nej lenivo otočil tvár. „Volá tvoja matka," ukázala na mobil, ktorý držala v ruke.

„Povedz jej, že ju nechcem počuť," odvrkol som jej a tvárou sa otočil späť na strop kde sa zhromaždil smrad z cigariet.

„Hovorí, že je to dôležité a..."

„Už som povedal. Nechcem ju počuť," precedil som pomedzi zuby a zhlboka sa nadýchol.

Lils na to už nič nepovedala, iba odišla. Nechala ma na pokoji presne tak ako som to po nej chcel. Rovnako ako to urobili ostatní. Všetci moji blízky to so mnou vzdali. Nebojovali za mňa, rovnako ako ani ja som nebojoval za ňu. Stratili všetku nádej a mne to vyhovovalo. Nechcel som od nich žiadnu pomoc, žiadne ďalšie kázne či výplachy žalúdka o tom, že sa nesprávam tak ako by som sa mal. Nepotreboval som ich, nepotreboval som nikoho.

„Pozri čo pre teba mám," Rose bola ďalšia, ktorá ma vytrhla z mojich pochmúrnych myšlienok. Hneď ako som zbadal, že nado mnou máva ďalším jointom, slastne som sa pousmial. A skôr ako som stihol niečo povedať, rukou som si ju k sebe strhol tak, že mi dopadla rovno na kolená. „Vedela som, že ti s tým urobím radosť," zahryzla si do spodnej pery pričom môj pohľad padol rovno na nich.

„Poď so mnou," šepol som a dlaňou prešiel po jej stehne až kým som sa nedostal na kraj sukni, ktorú mala oblečenú.

„Čokoľvek budeš chcieť," zmyselne povzdychla a letmo prešla perami po špičke môjho nosa. Zhlboka som vdýchol jej vôňu pričom som bol pripravený vziať si všetko čo mi to dievča ponúkalo keď v tom sa v miestnosti objavil niekto kto mi to celé prekazil.

„Páni!" uznanlivo prešiel pohľadom po mojich nových priateľov až kým jeho zrak nedopadol rovno na mňa.

„Louis, aké prekvapenie," zodvihol som obočím pričom som sa ani neunúval postaviť sa aby som privítal môjho starého priateľa.

„Takže takto si krátiš voľné chvíľky? Alkohol a tráva?" opýtal sa a pozrel sa na moju ruku kde som držal darček od Rose.

„Môžeš ma počkať v izbe?" šepol som jej do jej dlhých vlasov na čo iba prikývla, upozornila ma aby som sa dlho nezdržal a odišla. „Čo ťa tu privádza kámo?" moju plnú sústredenosť si však Louis získal až vo chvíli keď Rose zmizla za stenou.

„Prišiel som ťa vytrhnúť z tohto svinstva," odvetil na čo som sa iba pobavene zasmial. „Iba na pár dní."

„Louis pozri,..." zhlboka som sa nadýchol, že idem protestovať keď ma v tom predbehol.

„Tvoja sestra ma zajtra narodeniny."

„A?"

„Je to tvoja sestra Harry," zopakoval aby som to pochopil. „A nič viac si nepraje ako to aby si sa vrátil."

„A ty sa staráš, lebo?"

„Lebo sme rodina. Ty si možno na to zabudol, no ja nie."

„Ušetri ma týchto dojímavých a primitívnych rečí," pretočil som otrávene očami.