No Control ( FF Harry Styles )

45. Hlboko vo vnútri ti na nej stále záleží

Harryho pohľad:

Ležal som natiahnutý na ležadle a užíval si ničnerobenie. Slnečné lúče na mňa piekli a ja som si uvedomoval, že ak nepremôžem svoju lenivosť a nedonútim sa natiahnuť po opaľovací krém dopadnem naozaj zle. No rozhodol som sa zariskovať. Moje momentálne pohodlie stálo za očakávané muky zo spálenej pokožky.

„Hazz zdvihni konečne ten svoj zadok a pridaj sa!" započul som Zaynov hlas, ktorý som doslova odignoroval. Miesto toho som sa pohodlnejšie usalašil a zhlboka sa nadýchol. Cítil som sa tak voľne. Konečne po dlhej dobe som mal pocit, že je všetko tak ako má byť. Už som viac necítil tú bolesť, ktorá ma zožierala zaživa ako posledné mesiaca. Už som nepociťoval ani hnev či nepokoj alebo beznádej.

„To dievča sa zbláznilo!" zakričal Louis na čo som sa iba zasmial. Určite ho obťažuje ďalšia z fanúšičiek typu neodbytné a až príliš otravné. „Urobte niečo!" jeho krik sa znova rozniesol po celej pláži.

„Samantha stoj!" skríkol Niall a ja som v tom spozornel a okamžite sa posadil. Pohľadom som prešiel po pláži, ktorá bola zrazu úplne opustená.

„Harry!" potriasol mnou rozrušene Liam, ktorý sa z ničoho nič objavil vedľa mňa. „Musíš niečo urobiť."

„Čo mám urobiť?" nechápavo som sa zamračil pričom som premýšľal ako sa tak nepatrne dostal ku mne. A kde do čerta zmizli všetci tí ľudia, ktorí tu boli?

„Iba ty ju môžeš zachrániť," šepol mi pričom dával dôraz na každé jedno slovíčko. Rukou mi ukázal na útes, ktorý som si predtým ani nevšimol a v tom som ju zbadal. Na sebe mala dlhé tyrkysové šaty, ktoré splývali s čistou oblohou a jej vlasy sa vlnili okolo jej štíhleho tela.

„Sam?" zvraštil som obočím keď ma v tej istej sekunde znova dobehli všetky tie pocity, ktoré ma mučili už pár mesiacov. A síce som si jej meno iba povzdychol počula to. Musela to počuť pretože v tom okamihu podvihla tvár a svoj pohľad zamierila priamo na mňa. Uprene sa na mňa pozerala keď sa v tom nakoniec jemne usmiala a skočila.

XXX

„Nie!" skríkol som a precitol som. Zadychčane som otvoril oči a zistil, že som vo svojej izbe. Rukou som si prešiel po čele, na ktorom som mal kvapky potu. Zhlboka som vydýchol a posadil sa. Bolo presne pol tretej v noci, no ja som vedel, že už viac nezaspím.

„Gemma preboha!" prestrašene som zrúkol keď som našiel svoju sestru vyvaľovať sa na gauči môjho bytu.

„Ahoj braček," zaškerila sa na mňa a ďalej do seba cpala zmrzlinu, ktorú našla v mraziacom boxe.

„Čo tu preboha robíš? A o takomto čase?" nechápavo som pokrútil hlavou a vyvalil sa vedľa nej pričom som si vyložil nohy na stôl.

„Keďže si sa rozhodol zanevrieť na svoj domov, muselo som dôjsť ja," mykla ramenami a oprela si hlavu o moje rameno. „Jednoducho mi už chýbal môj brat," povzdychla si a podala mi lyžicu, s ktorou som si odobral obrovský kus zmrzliny.

„Aj ty si mi chýbala Gemm," šepol som s plnou pusou a pobozkal ju do vlasov.

„Vráť sa Harry," podvihla tvár a pozrela sa na mňa. „Vráť sa domov."

„Vieš, že to nemôžem," pokrútil som hlavou.

„Je to už päť mesiacov," pripomenula mi.

„Nedokážem sa vrátiť na miesto kde mi ju všetko pripomína."

„No Holmes je tvoj domov," zopakovala aby som si to uvedomil.

„Z ktorého som odišiel pred piatimi rokmi. Gemm veď ty vieš, že som tam aj tak často nebývaval."