No Control ( FF Harry Styles )

29.A v tej chvíli som si bola istá, že on je všetko čo potrebujem...

Sedela som na gauči s nohami prevesenými cez tie jeho, s jednou rukou opretou o operadlo. V druhej som držala druhý pohár vína a hľadela som na neho. Pozorne som počúvala príbeh o začiatku jeho kariéry kedy sa mu zmenil život. Rozprával mi o všetkých výhodách aj nevýhodách showbiznisu, o chalanoch, o odlúčení od rodiny.

„Asi ťa nudím však?" nakoniec sa na mňa pozrel a ja som iba pokrútila hlavou.

„Pokračuj."

„Nepáči sa mi, že mlčíš," zamračil sa a rukou mi prešiel po vlasoch.

„Ja počúvam."

„Chcem vedieť aj o tvojom živote."

„Radšej ostaňme u tvojho," usmiala som sa a odpila si dúšok. Jemná chuť polosladkého vína sa mi skoro okamžite rozliala po jazyku.

„Sam," nadýchol sa a otočil sa viac ku mne.

„Nie Harry. Nechcem o sebe a o svojom živote rozprávať," skočila som mu do toho.

„Prečo sa mi nezdôveríš," zamračil sa a chytil ma za stehno. „Prečo mám pocit, že aj napriek všetkému čo sme si prežili sa stále držíš v ústraní?"

„Som unavená," vydýchla som a položila pohár na stôl. „Skočím do sprchy," postavila som sa. „A potom ťa počkám v posteli," šepla som a nahla som sa po bozk. Harry ma pohľadom sledoval až kým som nezašla za roh. V kúpeľni som sa zamkla, zhodila zo seba veci a na seba pustila studený prúd vody.

XXX

Kvapky vody stekali po mojom tele vyše hodiny, no aj napriek tomu som sa stále cítila špinavá. Pred očami sa mi mihali spomienky z dnešného rána. Boli ako nočná mora, z ktorej som si síce toho príliš nepamätala, no aj napriek tomu som ju cítila. Tak intenzívne, tak zreteľne.

Kanyla v ruke mi zanechala ešte čerstvú stopu. Rukou som si prešla k podbrušku, ktoré ma každým pohybom pobolievalo. No dalo sa to zniesť. Horšia bolesť bola tá, ktorú som cítila v duši. Pocit, že som sa ho zbavila. Vzdala som sa ho pričom som sa ani nesnažila bojovať. No zľakla som sa. Premohol ma strach zo zodpovednosti, zo zmeny, ktorá by ma čakala. Nie...nebola som na to ešte pripravená. Bola som príliš mladá. Moje dieťatko, naše dieťa sa nemalo narodiť. Nie za takýchto okolností, nie v tomto čase, nie bez neho po mojom boku...

XXX

„Nad čím premýšľaš?" vytrhol ma zo spomienky z pred šiestich rokoch Harryho hlas, ktorý sa práve pohodlne obrátil na bok smerom ku mne a chytil ma za ruku, ktorú som mala položenú na rovnakom mieste ako v mojej myšlienke.

„Nad ničím," pokrútila som hlavou keď v tom som zacítila ako mi našimi spojenými rukami začal hladkať bruško. „Čo to robíš?" okamžite som spozornela.

„Spomenul som si na to, že sme si jednu dobu mysleli, že..." nedopovedal, pretože som mu skočila do reči.

„Bola som u doktora. Všetko je v poriadku," zaklamala som, pretože som na to nechcela ani pomyslieť. Nemohla som byť v tom, nie znova.

„Škoda," povzdychol si na čo som sa zamračila.

„Blázniš?!"

„Nie," pokrútil hlavou. „Ak by si bola tehotná a to dieťa by bolo moje, postaral by som sa o vás. Miloval by som ho a..."

„No nie som," znova som ho nenechala dohovoriť, pretože ma tá predstava napĺňala strachom.

„Tak možno po tejto noci budeš," pousmial sa a prevalil sa na mňa na čo som ho okamžite stopla.