No Control ( FF Harry Styles )

42. A dupľom nechcem žiť keď ťa nemám po svojom boku

Cítila som ako sa jeho ruky obmotali okolo môjho pása a jemne si ma pritiahli bližšie. Spokojne som si vydýchla a prevalila sa na chrbát pričom som sa tvárou otočila k nemu. Harry mal zavreté oči, no aj napriek tomu som vedela, že ešte nespí.

„Nešpehuj ma," zamrmlal potichu.

„Iba sa neviem vynadívať," šepla som a prstami som mu prešla po dokonalých rysoch jeho tváre na čo sa Harry usmial a na lícach sa mu objavili malé jamky.

„Mala by si si pospať," otvoril jedno oko na čo som iba pokrútila hlavou. „Tak čo chceš teda robiť?" opýtal sa ma keď pootvoril aj to druhé.

„Iba sa dívať," zasnene som vydýchla pričom som si zahryzla do spodnej pery a natočila sa k nemu tak, že som si cez jeho nohu preložila tú svoju.

„Prekvapuje ma, že nás tvoja mama ešte neprišla skontrolovať," prešiel mi rukou po vlasoch, ktoré mi začesal za ucho.

„Neprišla pretože ti dôveruje."

„Už kúsok neskoro, nemyslíš?" uchechtal sa a rukou mi z vlasoch prešiel na brucho, z ktorého vyhrnul tielko, v ktorom som spala. Prstami po ňom začal jemne prechádzať pričom na mňa uprene hľadel.

„Harry?" šepla som neisto po chvíli keď medzi nami ostalo chvíľkové ticho.

„Áno?"

„Karin vás ešte stále sprevádza na turné?"

„Sam," povzdychol si a podvihol tvár.

„Iba to chcem vedieť," bránila som sa. „Naozaj ti za to nechcem robiť žiadne scény."

„Sprevádza," prikývol po zaváhaní pričom sa oprel o lakeť. „No v mojej blízkosti nie je skoro nikdy. Stráni sa ma aby si ťa ešte viac nepohnevala."

„Ak by si ma naozaj nechcela pohnevať, vrátila by sa domov," vybehlo zo mňa a hoci som sa snažila udržať všetky svoje pocity na uzde, bolo to ťažké. Predstava, že je nonstop s nimi, obšmieta sa okolo neho keď by som tam mala byť ja, ma vytáčala. Harry na to už nič nepovedal, no miesto toho sa na mňa iba varovne pozrel. „Fajn. Už nič nehovorím," povzdychla som si a pretočila očami na čo sa potichu zasmial, naklonil ku mne a jemne ma pobozkal.

„A teraz už spíme," šepol na čo som si vydýchla pretože som úprimne čakala viac. Už si ani poriadne nepamätám kedy naposledy sme spolu mali niečo viac ako nevinné bozky.

Ráno som sa prebrala na to ako mi lúče slnka svietia rovno do očí. Rozospato som si rukou prekryla tvár a inštinktívne sa otočila na bok kde v noci ležal Harry. No keď som ucítila vedľa seba prázdne miesto, okamžite som spozornela a otvorila oči.

„Si si istý, že ju zvládneš?" započula som mamin hlas už od schodísk.

„Som," odvetil Harry na čo som sa potichu priblížila k stene, ktorá oddeľovala chodbu od obývačky kde sedeli. „Samantha ma potrebuje a iba ja jej viem pomôcť."

„Neviem či je to dobrý nápad Harry," povzdychla si a vyznela dosť ustarostene. „Sam taká nikdy nebola. Je náladová, podráždená, miestami sa do seba uzatvára a mám pocit, že niekedy doslova vyšiluje bezdôvodne."

„Je tehotná. Myslím, že je to normálne," bránil ma Harry pričom som sa musela pousmiať.

„Ty vieš prečo mám strach," pozrela na neho s obavou.

„Viem," prikývol. „A môžem vás uistiť, že Sam sa nestane to isté čo sa stalo jej otcovi."

„Čo ak to zdedila po ňom?"