No Control ( FF Harry Styles )

13. Budem sa vydávať!

Sedela som v aute a mlčky pozorovala cestu. Každú chvíľu som na sebe cítila Harryho pohľad, ktorý ma čoraz viac a viac znervózňoval. Bola som na pokraji od vybuchnutia a pri spomienke na minulú noc to vo mne doslova explodovalo. Bola som tak hlúpa! Ako som si mohla čo i len na sekundu myslieť, že sa za tie roky dokázal zmeniť? Vždy to bol iba idiot, ktorý ma nikdy nerešpektoval.

„Sam?" zachytil ma za ruku keď sme zaparkovali pred chatou a ja som si to okamžite nasmerovala dnu. Miesto odpovede som iba zo sebou silno trhla a vymanila ruku z jeho dlane.

„Vďaka bohu," vydýchla si mama keď nás zbadala prichádzať a okamžite nás prišla privítať. Po nej prišla Anne a Gemma zatiaľ čo moja sestra pohodlne sedela v kresle a popíjala horúcu čokoládu.

„Kde je malý?" pozrela som sa na ňu.

„Pred chvíľkou zaspal," odvetila nezaujato.

„Idem do sprchy," zahlásila som a vybrala sa na poschodie do kúpeľne. Dvere som zamkla a pretrela si oči. Bola som už zo všetkého unavená. Zo všetkých tajností, klamstiev, pretvárok, ktoré sa na mňa posledné obdobie valili.

„Bojím sa ako zareaguje," započula som mamin hlas keď som po sprche kráčala k izbe, ktorá vždy keď sme tu boli patrila mne. „Neviem, či sa chce vrátiť do Holmes. Alebo či..."

„Môže ti to byť ukradnuté," skočila jej do toho Isabell a mne to nedalo a potichu som sa zakradla ku schodisku aby som počula lepšie. „Samantha v živote nič nechce."

„Bell prestaň," zahriakla ju mama, ktorá ju vždy nazývala skráteným menom.

„A s čím?! Obe vieme, že Sam nikdy nebude spokojná. Vždy si nájde niečo s čím bude nesúhlasiť, čo sa jej nebude páčiť alebo s čím bude bojovať."

„Samatha taká nie je," ozvala sa aj Gemma a ja som sa automaticky pousmiala.

„Bohužiaľ je," odvetila mama pričom som sa vzápätí zamračila. Tak taká určite nie som. „A síce sa to u nej snažím ignorovať, mám pocit, že od smrti jej otca sa zmenila. Akoby..." zasekla sa. „Akoby od života prestala čokoľvek očakávať. Myslím, že sa zasekla a nechce sa pohnúť dopredu."

„To vysvetľuje prečo vždy všetko vzdá a v žiadnej práci nevydrží dlhšie ako týždeň," pritakala jej aj moja sestra zatiaľ čo ja som sa nad tým iba ironicky zasmiala. Toto vôbec nebola pravda. Nezasekla som sa, jednoducho som ešte nenašla nič čo by ma bavilo a naplňovalo.

„Myslím, že vám musím niečo povedať," nadýchol sa Robin. „Ona to už vie," dodal skoro okamžite.

„Čo?" zháčil sa Harry, ktorému v tej chvíli muselo dôjsť prečo som ho celú cestu odignorovala.

„A mám pocit, že z toho nebola dva krát nadšená," dodal opatrne na čom som iba pretočila očami a vybrala sa do izby. Samozrejme, že nie som z toho nadšená, pretože almužny zvyčajne neprijímam a ani nezačnem.

Zhodila som zo seba osušku a navliekla si na sebe tričko, ktoré som našla prevesené cez operadlo postele a ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou patrilo Gemme keďže tu už mala nasťahovaný kufor. Môj bol ešte stále v aute a tak som nemala prístup k svojmu oblečeniu. A zájsť po neho nehrozilo keďže som neplánovala vyjsť z izby najbližších pár hodín.

„Nehovor mi, že chceš Vianoce stráviť v posteli," prísne na mňa pozrela Gemma keď o pár minút neskôr vtrhla do izby.

„Je to deň ako každý iný," pretočila som očami a ešte viac som sa zababušila do periny.