No Control ( FF Harry Styles )

9. Bude odo mňa trúfalé požiadať o prvý tanec?

O 5 mesiacov neskôr:

 Ležala som na posteli opretá o jeho hruď a s úsmevom som si prezerala prsteň, ktorý mi svietil na ruke. Bol jednoduchý, decentný no aj napriek tomu štýlový. A hlavne, bol môj.

„Páči sa ti?" zapriadol mi do ucha.

„Je krásny," prikývla som a s nadšením som si zahryzla do spodnej pery.

„Tak už len to oznámiť tvojej mame a môžeme chystať svadbu."

„Stále tomu nemôžem uveriť," povzdychla som si, posadila sa a otočila sa k nemu . „Nemôžem uveriť, že si ma vyhľadal, že sme sa stretli...že, že sme zasa spolu," dodala som a nahla sa k nemu po bozk, ktorý mi zakaždým vedel vyraziť dych.

„Keď som sa dozvedel, že si bola v Holmes uvedomil som si, že som ťa nikdy neprestal milovať," začesal mi vlasy za ucho a pohľadom prešiel na moje pery.

„Sebastián ja..." nadýchla som sa, no potom som sa akosi zasekla pretože som si spomenula na Holmes a na všetko čo sa stalo za tie prázdniny. „Milujem ťa," dodala som nakoniec pričom som zahnala myšlienku na Harryho a pritúlila sa späť k nemu.

Domov som sa vybrala až k večeru hoci som vedela, že mama potrebuje moju pomoc s prípravou na Vianoce. Pred bytom som si prsteň zložila a napchala ho do predného vrecka kabelky. Chcela som jej to povedať, no nevedela som ako. Nikdy Sebastiána dvakrát nemusela a práve preto som sa bála ako zareaguje keď zistí, že sme sa znova stretli a že sa ideme brať.

„Som doma!" zakričala som v chodbe, na ktorej som si okamžite všimla pár párov topánok. Skôr ako som si však stihla uvedomiť komu patria, vyskočila na mňa Gemma, ktorá sa prirútila z obývačky.

„Prekvapenie!" skríkla a vrhla sa mi okolo krku kým ja som ostala v šoku nehybne stáť.

„Čo tu doparoma robíš?!" zaúpela som ako prvé pretože to bola pre mňa ako ľadová spŕška.

„Netvár sa, že sa netešíš," drgla do mňa s úsmevom. „Kde si bola celý deň? Čakám ťa tu už od nepamäti a k tomu..." ťahala ma za ruku do obývačky kde som zamrzla neschopná akéhokoľvek pohybu už druhý krát.

„Gemma nechaj ju," zasmiala sa Anne, ktorá si to už ku mne smerovala aby ma privítala. Pohľadom som okamžite prešla na mamu, ktorá na mňa iba spokojne žmurkla.

„Robin," podvihla som obočím keď sa dostal na rad a objala ho. Hneď na to som sa porozhliadla po miestnosti aby som sa ubezpečila, že nikto iný tu nie je a nakoniec som si vydýchla.

„Kedy ste prišli?" opýtala som sa kým som si sadala na gauč vedľa Gemmy. „A prečo o vašom príchode neviem nič?"

„Došli sme dnes pred obedom. Kristián, manžel tvojej sestry po nás prišiel na letisko. Potom sme kúsok pobudli s Isabell a jej malým, ktorý je mimochodom nádherný a potom sme zašli do mesta a..." začala zo seba sypať Gemma keď som v tom započula ako sa vchodové dvere znova otvorili a ja som v tej chvíli zaúpela.

„To bude určite Harry," usmiala sa mama a ja som v tej chvíli chcela naozaj zdrhnúť.

„Musím vám povedať, že keď som tu bol naposledy tak..." s veselým tónom vstúpil dnu keď v tom sa zasekol. „Samantha," podvihol obočím pričom jeho výraz tváre bol neutrálny.

„Harry," oslovila som ho taktiež pričom som sa pristihla ako po ňom prechádzam pohľadom. Neviem či to robila tá košeľa, ktorú mal na sebe alebo jeho ramena naozaj boli zasa o niečo mužnejšie ako naposledy.