No Control ( FF Harry Styles )

36. Vrátil sa aby tu dožil posledné týždne, ktoré mu ostávajú...

V Paulovom aute som cestou z nemocnice premýšľala. A hoci som sa snažila potlačiť zlé myšlienky, oni sa ku mne stále vrátili. Pred vilou som vystúpila, Paul zobral moju batožinu, no pred vchodom som sa však zasekla. Z vnútra som totiž započula hlasný smiech chalanov, ktorý prehlučoval krik Karin.
"Deje sa niečo?" pozrel sa na mňa Paul.
"Idem sa prejsť," silene som sa usmiala.
"Je chladno Sam a ty máš iba sveter a..."
"Nebudem dlho," skočila som mu do reči. "Iba...potrebujem čerstvý vzduch."
"Necítiš sa dobre?" okamžite sa do mňa zapýril pohľadom.
"Som tehotná Paul. Nie chorá," zasmiala som sa na čo iba s úsmevom prikývol a ja som prešla okolo neho. Zahla som doprava k záhrade, ktorú som prešla rýchlym krokom až kým som sa nedostala do zadnej časti domu kde sa nachádzal bazén. V miestnosti bolo teplo rovnako ako naposledy. Sadla som si na kraj lehádka a pohľadom sa zapýrila do vody.
Bolo možné, že by Harry bol s nimi? Patril jeden z tých veselých smiechov jemu? To bola tá doležitá práca kvoli ktorej po mňa ani neprišiel?
Moje myšlienky ma doslova trýznili. Hýrili mi hlavou a ja som ich nedokázala zastaviť. Zúfalo som si rukami vošla do vlasoch a sklonila tvár.
"Sam čo tu robíš?" vyrušil ma zrazu Louisov hlas, ktorý sa šíril od vchodu. Okamžite som sa vystrela a pohľadom prešla na neho. Stál tam iba v plavkách a ešte stále sa triasol od zimy, ktorá bola von. "Myslel som, že..."
"Ideš plávať?" prerušila som ho na čo iba prikývol a pristúpil ku mne.
"Ťažká noc," povzdychol si a sadol si na vedľajšie lehádko. "A neskutočná opica," dodal na čo sa chytil za hlavu.
"Tak to by si mal asi naozaj vyplávať," ukázala som mu hlavou do bazéna.
"Pridáš sa?" nadvihol obočím.
"Nemám tu plavky."
"Možeš ísť aj bez nich," zazubil sa čím mi pripomenul noc kedy som tu bola s Harrym.
"Myslím, že radšej pojdem do domu," nadýchla som sa.
"Ako sa máš?" opýtal sa ma zrazu na čo som iba podvihla obočím. "Teda ako sa cítiš...potom čo si sa dozvedela o..." nedopovedal iba pohľadom prešiel na moje brucho.
"Harry to povedal každému však?" povzdychla som si.
"Iba ľuďom ktorým doveruje a pri ktorých vie, že je to v bezpečí," žmurkol na mňa.
"V to dúfam," šepla som. "Každopádne sa cítim dobre. Som šťastná, že som konečne z tej nemocnice vypadla a...teším sa ako si zbalím veci a odídem do Holmes," dodala som po zaváhaní.
"Ty odchádzaš?" zamračil sa.
"Letím ešte dnes večer. Lekár povedal, že výsledky dopadli dobre tak možem a k tomu mám v Holmes jednu neodkladnú vec."
"Vie o tom Harry?" opýtal sa.
"Nie," pokrútila som hlavou.
"Nemyslím, že s tým bude súhlasiť."
"Nemusí. Je to moje rozhodnutie."
"Ale Sam..."
"Celý ten čas čo ste boli preč sa mi ani neozval. Nezaujímal sa o nás. Ani o mňa, ani o dieťa. Tak nech ani on nečaká, že s ním budem diskutovať o všetkom čo plánujem," prerušila som ho na čo iba na sucho prehltol a mlčky prikývol. Na to som sa už iba zodvihla a zamierila k východu. Naozaj sa mi do toho domu nechcelo. Najradšej by som hneď teraz odišla na letisko a odletela za mamou, Gemmou a Anne.
"Sam," usmial sa na mňa Liam, ktorý mi prišiel otvoriť a roztvoril náruč pričom ma objal. "Vitaj doma."
"Ďakujem," usmiala som sa hoci doma som sa tu rozhodne necítila. Nie, keď mi nebol nablízku.
"Paul nám povedal, že si potrebovala na vzduch. Ste v poriadku?" premeral si ma pohľadom, ktorým znova zastavil na rovnakom mieste ako pred chvíľkou Louis.
"Sme," prikývla som. "Ďakujem, že..." ani som nestihla dopovedať pretože sa do chodby prirútil aj Niall s tanierom chrumkavo zapečeného kuraťa.
"Poď," potiahol ma za ruku. "Už som ti to aj zohrial. Nechal som ti aj moju porciu. Veď vieš, teraz musíš jesť za dvoch," pousmial sa a doviedol ma do obývacej izby kde v kresle sedela Karin, ktorá bola zababušená do deky.
"Som rada, že si sa konečne vrátila," usmiala sa a chcela vstať aby ma privítala.
"Neunúvaj sa," ohradila som sa a otočila sa na Nialla a Liama. "A vám naozaj ďakujem. Za váš záujem a starostlivosť, no potrebujem si oddýchnuť."
"A čo to kura?" hodil po mne Niall smutné očká.
"To si vezmem so sebou," zasmiala som sa.
"No ak by si nevládala tak pokojne dojdi a ja..."
"Niall nebuď sprostý!" ohriakol ho Liam.
"Sam?" skočila nám do toho znova Karin na čo som iba pretočila očami a otočila sa späť k nej. "Gratulujem," usmiala sa na čo som sa iba zamračila. "Harry mi o tom povedal," nesmelo sa pousmiala na čo som na chvíľu ostala stáť ako obarená. Takže to povedal iba ľuďom, ktorým doveruje? No ako može doverovať niekomu koho sotva pozná?!
"Na," nakoniec som jej na to nič nepovedala a tanier som podala späť Niallovi, ktorý zmätene zvráštil obočím. "Akosi ma prešiel hlad," dodala som a prešla okolo nich ku schodom. Do izby som doslova vtrhla a okamžite otvorila kufor, do ktorého som si začala hádzať oblečenie, ktoré som mala poukladané v kresle a ktoré mi musel Harry poskladať. Na posteli boli čisté obliečky a každým nádychom mi do nosa udieral jeho parfém čo znamenalo iba jedno. Musel tu byť prednedávnom, no ani len na mňa nepočkal.
"Sam?" započula som jeho hlas, ktorý sa šíril z izby vo chvíli keď som si užívala horúci kúpeľ. Hlbšie som sa ponorila do vody až kým som sa tvárou nedostala pod hladinu. V kútiku duše som dúfala, že takto z hlavy vyplavím ten pocit, ktorý mnou prešiel keď som započula jeho hlas. No bolo to márne. Moje srdce reagovalo na jeho tón hlasu, moje bunky bláznili zakaždým keď som zacítila jeho voňu a moja myseľ sa zastavila zakaždým keď som ho zbadala pred sebou...
"Zbláznila si sa?!" priskočil k vani práve vo chvíli keď som sa vynorila. "Iba sa kúpem," zmätene som zvraštila obočím a v tom si zhlboka vydýchol.
"Myslel som, že..." nedopovedal pretože sa zasekol.
"Ešte nemám dovod zabiť sa," zasmiala som sa s ironickým nádychom.
"A ani ho mať nikdy nebudeš," rukou mi prešiel po mokrých vlasov pričom si čupol k vani. "Ako sa cítiš?"
"To sa pýtaš preto, že musíš alebo preto, že ťa to naozaj zaujíma?" prižmúrila som oči.
"Čo je to za otázku?" uchechtal sa. "Samozrejme preto, že ma to zaujíma."
"Preto si sa celý ten týždeň a pol išiel pretrhnúť aby si mi zavolal však?" odvrkla som a hoci som nechcela, z mojho hlasu bolo cítiť výčitanie.
"Iba som ťa chcel nechať vychladnúť."
"Takže ty si ma chcel nechať vychladnúť?" zopakovala som pobavene.
"Chýbala si mi," šepol pričom odignoroval moju iróniu v hlase.
"Myslím, že Karin dostatočne nahradila moje miesto," silene som sa usmiala.
"Nezačínaj s tým zasa," povzdychol si, no to som sa už nahla po osušku a zabalila sa do nej. "Karin so mnou ani..."
"Nezaujíma ma to," skočila som mu do reči.
"Prestaň Sam," upozornil ma.
"S čím?" postavila som sa pred zrkadlo.
"S touto tvojou nezmyselnou ilúziou, že by sa medzi mnou a Karin mohlo niečo stať."
"A mohlo?" opýtala som sa a pozrela na neho v odraze zrkadla.
"Nie."
"Každopádne doveru k nej máš. Možno, že aj väčšiu ako ku mne," podotkla som.
"Neviem o čom hovoríš," zmätene pokrútil hlavou.
"Povedal si jej o dieťati," pripomenula som mu a otočila sa k nemu pričom som si prekrýžila ruky cez hruď. "A neviem. Niečo mi hovorí, že kvoli svojej popularite takéto veci nevešáš len tak na nos hocikomu. Alebo sa mýlim?" podvihla som obočím a čakala na jeho reakciu. Harry sa na chvíľku zamračil a zdalo sa mi, že aj premýšľa čo povedať aby to náhodou nezhoršil.
"Pozri," nakoniec sa iba nadýchol a pristúpil ku mne. "Povedal som jej o tom pretože si myslím, že sa to medzi vami može urovnať a..."
"Ale prosím ťa!" nenechala som ho dohovoriť. "Uvedomuješ si, že ju vobec nepoznáš? Že o nej nevieš vobec nič?! Ako možeš tvrdiť, že si to možeme urovnať keď o našom kamarátstve nevieš absolútne..."
"Povedala mi o ňom," prerušil ma. "Rozprávala mi o tebe, o vás celé hodiny. O vašich spoločných zážitkov, o tom ako si niesla otcovu smrť ako si sa uzatvorila do seba, ako si v noci utekala k nej domov v snahe utiecť pred problémami doma..."
"Tak dosť!"
"Nemáš ani najmenší dovod o nej pochybovať Sam!"
"Prečo sa jej do čerta stále zastávaš?!" zúfalo som vyhŕkla.
"Pretože narozdiel od teba nie som zaslepený žiarlivosťou a vidím vecí tak ako sú."
"Ja nežiarlim," pokrútila som hlavou na čo sa iba potichu zasmial a pohladil ma po líci.
"Samozrejme, že žiarliš," šepol. "A to znamená, že niekde hlboko teba je časť, ktorej na mne záleží. Pre ktorú niečo znamenám, ktorá sa stará a ktorá sa možno jedného dňa do mňa naozaj zamiluje."
"Mal si sa ozvať," zamrmlala som si popod nos keď som nevedela čo povedať. Samozrejme, že mi na ňom záležalo. A síce som to nechcela, vzpierala sa tomu, bojovala som s tým...Harry sa mi dostal pod kožu a akokoľvek som sa snažila striasť sa ho, vypudiť si ho z hlavy, nedalo sa. "Mal si to byť ty, ktorý ma mal vziať z nemocnice, to ty si ma mal čakať doma a..."
"Ja viem zlatko," vydýchol si keď sa mi zachvel hlas. Hlúpe zbláznené hormóny! Prečo som zrazu mala pocit, že ma dokáže všetko rozcitlivieť?! "No mal som prácu," dodal na čo som iba mlčky prikývla a automaticky sa k nemu nahla bližšie pretože aj keď som sa na neho hnevala za to, že sa neozval, potrebovala som cítiť jeho blízkosť. "Ani ťa nezaujíma akú prácu?" zacukali mu kútiky úst do jemného úsmevu keď videl, že som sa tentoraz pred hádkou stiahla do úzadia.
"Akú prácu?" opýtala som sa hoci mi to v tej chvíli už bolo ukradnuté. Moje oči hypnotizovali jeho pery a moje telo sa chúlilo v jeho náručí.
"Poď so mnou," pousmial sa.
"Až o chvíľku," vydýchla som si a čelom sa oprela o jeho bradu pričom som zhlboka vdýchla jeho parfém. Potreba dotýkať sa ho, cítiť teplo jeho tela ma úplne prevalcovala.
"Bude sa ti to páčiť," šepol mi do vlasoch na čo som podvihla tvár a pozrela na neho. V jeho očiach boli dve malé iskričky, ktoré som už poznala pridobre. Zakaždým keď ešte ako dieťa niečo vystrojil sa mu objavili v jeho pohľade.
Keď som to už dlhšie nevydržala, postavila som sa na špičky a pobozkala som ho. Harry si zmyselne prešiel jazykom po spodnej pere na čo som sa iba spokojne usmiala.
"Teraz už možeme ísť," prikývla som a pristihla som sa pri tom ako celý moj hnev a zlý pocit pominuli. Stačilo, že mi bol nablízku a všetky zlé veci akoby zmizli. Harry ma chytil za ruku a otvoril dvere kúpeľne. Pohľadom prešiel ku kufru, ktorý stál pri skrini a spýtavo sa na mňa pozrel.
"Iba menší skrat," pokrčila som ramenami.
"Dúfam, že si nezamýšľala odo mňa utiecť," nadvihol obočím. "Pretože musíš vedieť, že by som ťa znova nenechal odísť," dodal na čo jeho ruka skĺzla na moj pás a pritiahol si ma k sebe.
"Ako hovorím. Bol to iba menší skrat," šepla som a pritúlila sa k nemu.
Spoločne v objatí sme vyšli na chodbu a prekvapilo ma keď sme si zamierili rovno do izby oproti. Zmätene som sa na neho pozrela keď mi nakázal zatvoriť oči a nepodvádzať. Nakoniec som však urobila čo odo mňa chcel. Harry sa postavil za mňa, zozadu ma objal okolo pása pričom mi dlaňami zastavil na brušku.
"Možeš ich otvoriť," šepol mi do ucha a jeho dych sposobil, že mi na tele prešiel prijemný chlad. Keď som otvorila oči, prvé sekundy som myslela, že sa mi to musí iba snívať. S Harrym sme stáli v detskej izbičke, v ktorej ešte bola cítiť čerstvosť farby na stenách. Pri okne sa vynímala kolíska v svetlo modrej farbe a vedľa nej hojdacie kreslo a regál s detskými knižkami. Všade naokolo boli hračky, chodák, prebaľovací kútik, vaňa pre deti, plyšáky roznej veľkosti a dokonca v rohu boli uskladnené plienky, cumlíky a fľašky.
"Tak?" ozval sa keď som ostala nemo hľadieť na tento zázrak. A prisahám, že ak by ma v tej chvíli neobjímal, upadla by som na zem.
"Harry to je..." zakoktala som sa. "Nie je to priskoro?" šepla som nakoniec, pretože sa mi zlomil hlas.
"Nie, nie je," pokrútil hlavou. "S výbavou treba začať čím skor. O týždeň už mám pre nás rezervované letenky do Holmes kde to oznámime naším a vytvoríme ďalšiu detskú izbičku. Pre prípad ak by sme sa väčšinou času po narodení drobca zdržovali tam."
"No farbu vyberám ja," otočila som sa k nemu na čo sa iba zamračil.
"Modrá sa ti nepáči?" spýtal sa a hodil po mne šteňací pohľad, od ktorého asi čakal, že na mňa bude platiť.
"Páči," prikývla som. "No pre dievčatko si predstavujem ružovú."
"Ale my budeme mať chlapčeka Sam. Už som ti to hovoril," pretočil očami a znel tak isto, že skoro som mu aj uverila.
"A ja ti verím," zasmiala som sa, pretože to nadšenie v jeho pohľade som nechcela zničiť tým, že mu budem protirečiť.  "No pre istotu by sme..."
"Ja som si istý. Dokonca sa mi predvčerom o ňom snívalo. Ver mi, bude to chlapec," žmurkol na mňa na čo som radšej iba prikývla a objala ho okolo krku.
"Páči sa ti tu?" opýtal sa ma.
"Je to tu ako v hračkárstve."
"Takže sa ti tu musí páčiť," zasmial sa, pustil ma z objatia a prešiel okolo mňa. "Pozri," otvoril krabicu, ktorá ležala na koberčeku. "Má dokonca všetky postavičky z filmoch. Superman, Spiderman, Batman, dokonca je tu aj z X- mena, no toho pre istotu do narodenia skryjeme."
"Prečo?" nechápala som.
"Kvoli Louisovi. Je doslova posadnutý tým filmom."
"A ty nie?" podvihla som obočím pretože som si spomenula, že v jeho izbe v Holmes som videla plagáty a malé postavičky hrdinov.
"Mám ho rád," prikývol nesmelo pričom bol tak rozkošný, že som sa musela zasmiať.
"A teraz to najlepšie," nadýchol sa a postavil zo zeme, na ktorej sedel pričom došiel ku kreslu, do ktorého sa posadil. Ruku vystrel ku mne a naznačil mi aby som sa mu posadila na nohy.
"Tu ho budeme uspávať. Sledovať ho či pokojne dýcha, pozorovať ako spinká, čítať mu rozprávky a..."
"Ďakujem," skočila som mu do reči pretože čoraz viac som si uvedomovala jednu vec. Harry mi nelenže dával pocítiť, že znova dýcham a žijem, nerobil zo mňa len lepšieho človeka, on ma robil šťastnou. S ním som mala pocit, že dieťa je požehnanie. Že rodina je presne to o čom som snívam. Že on je ten chlap, s ktorým si tú rodinu viem predstaviť. Nikto iný...iba s ním sa nebojím priniesť do tohto skazeného sveta dieťa. Naše dieťa.
"Nemáš za čo," vydýchol a pobozkal ma. Rukami som ho objala a pritisla sa bližšie k nemu. V kresle sme sedeli hodnú chvíľku pričom už ani jeden nič nepovedal. Hlavou som sa opierala o jeho rameno a rukou som mu masírovala vlasy zatiaľ čo on mi prstami prechádzal po nohe. Neviem kedy sa náš vzťah zmenil. A neviem ani kedy som ho začala brať inak ako iba niekoho na rozptýlenie. No keď som bola s ním, mala som pocit, že zrazu nič iné nepotrebujem. Bolo to akoby som z jednej chvíli na druhú prestala od života niečo očakávať. Stačilo mi byť s ním, po jeho boku. Cítiť jeho blízkosť, počuť jeho hlas, dýchať jeho voňu.
"Čo je?" pozrel sa na mňa keď sme pred večerou zašli späť do izby aby som sa konečne obliekla.
"Volala mi mama. Šesť krát," pozrela som na neho.
"Pokojne si ešte zavolaj. Ja idem zatiaľ do sprchy," pobozkal ma na čelo na čo som iba prikývla a vytočila jej číslo.
"Sam konečne," vydýchla a jej hlas ma znepokojil.
"Deje sa niečo?" okamžite som sa zamračila.
"Neviem ako ti to povedať a či vobec, no Anne si myslí, že by si..."
"Nestraš ma a hovor," skočila som jej do reči pretože ma tým naťahovaním značne znervózňovala.
"Zlatko ja..."
"No tak mama!" zvýšila som prestrašene hlas na čo z kúpeľne vyšiel aj Harry, ktorý ma započul.
"Ide o Sebastiána," šepla a jeho meno doslova prehltla.
"Čo je s ním?" zamračila som sa.
"On- on sa vrátil do Holmes."
"A? Z toho mesta pochádza, je normálne, že..."
"Vrátil sa aby tu dožil posledné týždne, ktoré mu ostávajú," dodala na čo som zmeravela.
"Čo- čo to hovoríš mama?" spýtala som sa pričom sa mi zatriasol hlas a mojím telom prešla vlna strachu.
"Sebastián zomiera zlatko," vydýchla.
"Ale...mama..." zajakala som sa. "To predsa nie je..." chcela som dopovedať, no nemohla som. Vo chvíli keď mi došlo čo mi práve oznámila som sa cítila akoby mi niekto práve vyrval niečo zo mňa. A to doslova. "Prečo si vymýšľaš také hlúposti?!" rozrušene som ju obvinila keď som sa bránila to prijať. Harry, ktorý ani len netušil čo sa deje si okamžite ku mne prisadol a chytil ma za ruku akoby cítil, že potrebujem oporu. No ja som nedokázala triezvo rozmýšľať. Stále dookola sa mi prehrávali jej slová a ja som cítila ako každú sekundu vo mne čoraz viac niečo zomiera tiež.

P.S.: Ďakujem za komentáre, ktoré pribudli :) naozaj sa lepšie píše keď vidím podporu aj takto, nie že by som si nevážila hviezdičky, pretože vážim a každá jedna ma neskutočne teším, no komentár je predsa len komentár...či už ten pozitívny alebo negatívny. Takže eštebraz veľké ďakujem ;)

Taktiež sa chcem ešte raz ospravedlniť za chyby. Od piatku by som mala mať nový book, takže prestanevpísanie na mobile a s chybami a prejdem normáne na book bez chýb :D

ešte raz ďakujem a prajem vám ešte peknú upršanú stredu ;)