No Control ( FF Harry Styles )

50. Možno si to sám neuvedomuje, no....chce ťa mať nablízku

Zhlboka som vydýchla a jazykom prešla po spodnej pere, ktorá bola celá vysušená rovnako ako moje ústa. Voda bola jediná vec, na ktorú dom dokázala pomyslieť vo chvíli keď som s ťažkosťami otvorila oči. Moja pravá ruka okamžite zastala na mojom čele akoby som dúfala, že tým utíšim bolesť hlavy, ktorá sa dostavila.

„Dobré ránko," ozvala sa mama a až vtedy som si uvedomila, že neležím v mojej izbe. So zvrašteným obočím som podvihla tvár a pozrela pred seba. Moja mama sedela na gauči a pobavene sa na mňa pozerala zatiaľ čo ja som ležala na gauči a snažila sa predýchať túto obrovskú opicu.

„Ako som sa dostala domov?" spýtala som sa pričom môj hlas bol chrapľavý.

„Doviezol ťa Robin," odvetila a podala mi vodu s tabletkou proti bolesti, na ktorú som sa zbožne pozrela.

„Robin?" zamračila som sa keď som ju prehltla, pretože som si nevedela spomenúť kedy a hlavne kde sa tam objavil on.

„Nehovor mi, že si nepamätáš," nadvihla obočím na čo som pokrútila hlavou.

„V noci si došla k nim...." začala kým som sa snažila pohodlne posadiť. „S Gemmou si sa vybrala do jej izby rozhodnutá prespať tam, no na chodbe si sa akosi zvrtla a zamierila rovno do jeho izby."

„Robinovej?" opýtala som sa a v duchu sa modlila aby odpoveď bola ÁNO.

„Nie," zruinovala mi i tu štipku nádeje čo som mala. „Zobudila si Harryho tým, že si sa mu vtrepala do postele a..."

„Dobre to stačí," stopla som ju keď som to už viac nezvládla počúvať. „Bože môj," zaúpela som keď som si uvedomila ako to asi muselo vyzerať. „Ja hlupaňa," buchla som sa po hlave, ktorá mi išla tak či tak explodovať.

„Myslím, že sa ani nemusím pýtať prečo si to urobila," zasmiala sa.

„Ty sa na tom práve naozaj bavíš?" nechápavo som na ňu zazrela.

„Vyzerá to tak," prikývla.

„Bola som iba strašne opitá," pretočila som očami. „A z časti je to tvoja vina!"

„Moja?" prekvapivo na mňa podvihla svoje hrubé obočie.

„To ty si dovolila Gemme aby ma opila," ohradila som sa.

„No nekázala som ti aby si mu vliezla do postele."

„Mama prestaň!" ohriakla som ju, pretože už iba tá predstava ako som to urobila a ako ma on s najväčšou pravdepodobnosťou odmietol a poslal domov ma privádzala do šialenstva. „Jednoducho toho nechaj," dodala som už pokojnejším hlasom a prinútila sa postaviť hoci by som najradšej ostala zvyšok dňa ležať na tom gauči.

Pomalými krokmi som si to nasmerovala do kúpeľne pričom som za sebou ťahala deku, v ktorej som bola zababušená. Za dverami som ju zo seba zhodila rovnako ako zvyšné oblečenie, ktoré smrdelo za dymom. V prednom vrecku šortiek som však zacítila mobil, ktorý som okamžite vytiahla. Na displeji mi svietila správa od Gemmy, ktorú som sa bála otvoriť. Naozaj som si nechcela ani predstaviť ten trápny moment toho ako ma on vyhadzuje zo svojej izby.

Žiješ? P. S.: To včerajšie zakončenie ma mrzí. Nemal sa tak zachovať L

Prečítala som si pričom som si ani neuvedomila, že som na pár sekúnd zatajila dych. Takže ma naozaj musel vyhodiť zo svojej izby. Pár minút som stála nad otvorenou správou plánujúc jej niečo na to odpísať, no keď som si nemohla spomenúť na nič okrem toho paintballu, vzdala som to a mobil úplne vypla. Možno to bolo takto lepšie. Možno bolo lepšie, že som si to nepamätala, pretože ak by áno, tak hanba by nebola jediná čo by som cítila.