No Control ( FF Harry Styles )

2.12 Takže všetci v mojom živote mi klamali...

Sedela som pred zrkadlom pričom som si končekmi prstov prechádzala po vlasoch. Chvíľku som sa pozerala na svoj odraz v zrkadle a následne som si zhlboka povzdychla. Čo to vlastne robím? Celú tú dobu klamem všetkým naokolo, zavádzam Robba a rovnako pletiem Harryho, ktorý ku mne zjavne vždy niečo cíti. A zakaždým keď ho chcem od seba odlákať, tým viac si ho pripútam k telu. Najhoršie na tom je, že neubližujem iba sebe, ale aj jemu.

„Takže," Gemmin hlas ma vyrušil z mojich myšlienkových pochodov. „V prvom rade, ďakujem," nesmelo sa usmiala pričom si sadla ku mne na stoličku. „Že si prekonala ten môj výstup," ukázala na posteľ. „A v druhom rade," zhlboka sa nadýchla. „Hovor."

„Čo mám hovoriť?" zmätene som sa zamračila.

„Čo ťa trápi."

„Čo by ma malo?" podvihla som obočím na čo na mňa hodila jeden z jej pohľadov, ktorý značil, že ju neoklamem. „Týka sa to tvojho brata Gemm. Nechcem ťa znova rozrušiť."

„Nerozrušíš," pokrútila hlavou. „No tak Sam," chytila ma za ruku. „Som tu pre teba, nech sa deje čokoľvek."

„Ja..." zajakala som sa keď som už mala na jazyku pravdu o tom, že si všetko pamätám. „Tvoj brat mi dnes ráno vyznal lásku."

„Čože urobil?!" prekvapene zhíkla.

„Nenúť ma to zopakovať," pretočila som očami.

„O bože," zasmiala sa pričom až podskočila zo stoličky. „Nemôžem tomu uveriť," pokrútila hlavou. „Myslela som si, že môj brat je už stratený prípad a teraz toto...ja som to vedela. Vždy som vedela, že sa z neho stal debil pretože nevie čo si počať s tým čo k tebe cíti..."

„Gemm," upozornila som ju keď zo seba začala dostávať nezmyselné hlúposti. „Skľudni hormón."

„Ja len, že...môj brat a ty..."

„Odmietla som ho," prerušila som ju skôr ako stihla od nadšenia doslova vybuchnúť. „Som s Robbom, pamätáš?" nadvihla som obočím na čo sa zamračila a na chvíľku sa odmlčala akoby nad niečím premýšľala. „A k tomu..."

„To už k nemu naozaj nič necítiš?" opýtala sa ma skôr ako som stihla dokončiť všetky dôvody prečo by sme nemohli byť spolu, a ktoré boli z polovice čisté klamstvá. „Teda....viem, že si ho nepamätáš, no....si jediná, ktorá to s ním nevzdala. Ktorá nepočúvla Rose a nenechala ju aby ťa ovplyvnila. Ako jediná ho navštevuješ, tráviš s ním čas a...."

„A stále to nemení nič na fakte, že teraz som s niekým iným."

„Robb o Harrym vie. On to pochopí."

„Nemá čo chápať Gemm. Mrzí ma to, no ja a tvoj brat sme už iba minulosťou."

„Pre neho očividne minulosťou nie si," odvetila. „A som si istá, že ak by si si ho pamätala, bola by si na tom úplne rovnako," nenechala sa odbiť na čo som sa rozpačito postavila a odkráčala k posteli aby som sa jej nemusela dívať priamo do očí pri tom ako jej klamem. „Vy ste sa milovali Sam. A nehovorím tu o nejakej detskej láske alebo chvíľkovom pobláznení," pokračovala ďalej zatiaľ čo ja som sa dostávala do čoraz väčších rozpakov. „A síce mne samej trvalo dlho kým som to pochopila, lepšie povedané dokázala pochopiť ako práve medzi vami dvoma mohlo vzniknúť niečo tak silné, no potom...potom sa stačilo na vás pozrieť. Spôsob akým ste na seba hľadeli, ako ste sa nepatrne dotýkali..."

„Gemm prosím ťa," vyrušila a prstami som si prešla na čelo. „Začína ma z teba bolieť hlava."

„Poď so mnou," v tom ku mne pristúpila pričom ma chytila za ruku.