No Control ( FF Harry Styles )

11. Pripravený na menšie dobrodružstvo?

Na druhý deň ráno ma zobudila Gemma, ktorá za sebou cez celú izbu ťahala svoj kufor. Rozospato som sa pretočila na chrbát a podoprela sa lakťami.

„Už idete?" zívla som a pretrela si oči.

„O siedmej má po nás dôjsť Kristián," odvetila pričom vyzerala, že sa zobudila tiež iba pred chvíľkou.

„Počkaj na mňa v noci."

„A ty sa ponáhľaj," prikývla a odišla z izby.

Spokojne som sa zababušila späť do perín a snažila sa zaspať, no o ôsmej som to vzdala. Celú hodinu som sa iba nepokojne prehadzovala a nedokázala som zažmúriť ani oko.

„Robin?!" zakričala som jeho meno keď som vchádzala do kuchyne, no odozva neprišla.

„Dobré ránko," miesto toho za mnou zachrapčal hlas, o ktorom som prvé sekundy dúfala, že je to iba zlý sen. Veď on predsa odišiel pred hodinou s ostatnými. „Ani neodzdravíš?" ozval sa znova kým som si v duchu dookola omieľala, že je na čase prebudiť sa. „Niekto sa asi zle vyspal," skonštatoval nakoniec pričom prešiel okolo mňa a zamieril ku chladničke, ktorú následne otvoril.

„Čo tu robíš?" zaúpela som, keď mi došlo, že je reálny a že práve stojí oproti mne iba v pyžamových teplákoch.

„Práve si idem urobiť raňajky," ukázal mi na vajíčka, ktoré držal v ruke.

„Nemyslím čo robíš tu ale čo nie si doparoma na ceste na chatu?"

„Aaaa to myslíš," nadvihol obočím. „Robin ma poprosil aby som sa s ním vymenil."

„Takže s tebou idem večer na chatu?" uisťovala som sa hoci to bolo nad slnko jasné.

„Tak to vyzerá," prikývol s úsmevom. „Dáš si vajíčka?" opýtal sa ma zrazu a ja som iba pokrútila hlavou a okamžite som zdrhla do svojej izby kde som sa pre istotu zamkla. Nebola som pripravená stráviť s ním čas osamote. Nechcela som byť v jeho blízkosti, pretože čoraz viac som pociťovala strach z toho akú moc nado mnou získava jeho prítomnosť.

„Láska," privítal ma Sebastián keď som okolo desiatej vystihla chvíľu kedy sa Harry sprchoval a vytratila som sa z bytu bez toho aby som na neho niekde narazila.

„Musíme sa porozprávať," zhlboka som sa nadýchla a vošla som dnu.

„Našiel som nám byt," zahlásil skôr ako som sa stihla posadiť. Prekvapene som na neho vyvalila oči a na pár sekúnd som úplne stratila reč. „Je v druhej zóne Londýna, pár zastávok metrom od centra. Je síce útulný ale na začiatok stačí. Rozmýšľal som, že..."

„Sebastián spomaľ," skočila som mu do reči keď sa chytil slova.

„Deje sa niečo?" podvihol obočím keď si všimol môj prestrašený výraz.

„Myslím, že zbytočne predbiehaš," snažila som sa mu to vysvetliť. „Ani len zatiaľ nemáme stanovený dátum svadby."

„Popravde dnes ráno som volal na faru v Holmes, pretože som predpokladal, že by si sa vydávať chcela tam, keďže je to naše rodné mesto a najbližší voľný termín majú 9. februára," vychrlil na mňa a ja som sa v tej chvíli okamžite posadila pretože sa mi doslova podlomili nohy. „Tak som nám ten dátum aj rovno zarezervoval," dodal ako čerešničku na torte.

„Čože si?!" lapala som po dychu, no bolo to zbytočné.

„Ako počuješ, 9. februára sa oficiálne staneš mojou ženou," na jeho tvári sa zjavil obrovský úsmev a okamžite si ku mne prisadol na čo som sa od neho automaticky odtiahla. „Sam, miláčik. Naozaj si v poriadku?" uisťoval sa keď vycítil moju odmeranosť.