No Control ( FF Harry Styles )

2.08. Ak toto má byť náš koniec, zakončme ho tak ako sme to celé začali...

2.08. Ak toto má byť koniec, zakončme ho tak ako sme to celé začali...

Ona si to pamätá. Pamätá si všetko. Pamätá si nás, pamätá si našu minulosť...každý jeden okamih, či už dobrý alebo zlý. Každý bozk, každý pohľad, každé pohladenie, nežnosti či hádku. Ako je to vôbec možné? Všetky spoločné okamihy má vryté hlboko vo svojom vnútri, no aj napriek tomu môže existovať. Bez problémov a bez akéhokoľvek náznaku utrpenia....

High dive into frozen waves

Hlboký ponor do mrazivých vĺn
Where the past comes back to life

Kde sa minulosť vracia k životu
Fight fear for the selfish pain it was worth it every time

Bojovať so strachom pre sebeckú bolesť, to vždy za to stojí
Hold still right before we crash 'cause we both know how this ends

Dž sa pevne pred zrážkou, pretože obaja vieme ako to všetko skončí
A clock ticks till it breaks your glass and I drown in you again

Hodiny tykajú dokiaľ sa nerozbije sklo a ja sa v tebe znova utopím.

„Harry," až po štvrtý krát som zaregistroval svoje meno, ktoré ma odtrhlo z mojich myšlienkových pochodov, v ktorých som sa utápal. Zdezorientovane som sa poobzeral po miestnosti, v ktorej sa nachádzala celá moja rodina s Rose, ktorá čakala na moje vyjadrenie. Kútikom očka som však zablúdil do rohu obývačky kde potichu stála Sam a neisto prikývla aby mi tým naznačila, že sa mám rozhodnúť správne.

„Viem čo sa odo mňa očakáva," dostal som zo seba a pokrútil hlavou aby som sa striasol spomienky na rozhovor, ktorý mi znova prevrátil už aj tak môj rozbitý život hore nohami. „A viem čo by som mal urobiť," pokračoval som ďalej pričom som na sucho prehltol. „No ja už mám po krk robiť to čo sa odo mňa očakáva. Starý Harry by prijal zodpovednosť a postaral sa o vás," pozrel som na Rose, ktorá sa v tom okamihu zamračila akoby vedela kam tým smerujem. „No na tvoju smolu Rose, ten starý Harold je už iba minulosťou. Zomrel v deň kedy stratil to jediné čo ho robilo ním," dostal som zo seba a pohľadom som prešiel na Samanthu, ktorá spozornela a naznačila mi aby som to nerobil. „Nemôžem prijať to dieťa a..."

„Nerob to," šepla a prikročila ku mne pričom sa do mňa úpenlivo vpíjala pohľadom.

„Ty mi už nemáš právo hovoriť čo mám robiť a čo nie Sam," vydýchol som zadržiavaný vzduch v pľúcach.

„Toto nie je o mne," pokrútila hlavou. „Toto je o človiečiku, ktorý za nič nemôže a..."

„A je to čisto moje rozhodnutie," skočil som jej do reči. „Rovnako ako ty si sa rozhodla tak ako si sa rozhodla," dodal som pričom som nechcel vyzradiť jej tajomstvo. To musela urobiť ona.

„Ja som sa ťa snažila iba chrániť," razantne namietla.

„A ja sa snažím chrániť to malé."

„Každé dieťa potrebuje oboch rodičov zlatko," zapojila sa do toho moja mama. Možno si myslela, že čím viac ľudí sa bude snažiť presvedčiť ma, tým väčšiu váhu to bude mať na zmene môjho názoru. No tentokrát boli na omyle. Nehodlal som ustúpiť.

„Žiadne dieťa nechce spoznať otca, ktorý sa v skutočnosti nestará," bránil som sa a potom som sa otočil späť k Rose. „Každý mesiac ti budem posielať peniaze. V centre Londýna vám kúpim byt a za to toto tajomstvo udržíš v tajnosti. Nikto sa nedozvie, že to dieťa je moje a nikdy to nevyjde na verejnosť. Budete mať všetko čo budete potrebovať, no v živote ho nechcem vidieť a ani o ňom počuť."