No Control ( FF Harry Styles )

23. A tak sa z Popolušky stala princezná

Sedela som v taxíku a nervózne som poklepkávala nohou. Netušila som čo mu presne poviem, no toto si vypije. Nechápala som prečo to urobil. Prečo doparoma sa vždy stará do veci, do ktorých mu nič nie je. Naše dlhy, ktoré nám zanechal otec sú, teda vďaka nemu boli iba našimi dlhmi. Nemal právo ich splatiť a už dupľom nemal právo sa čo i len do toho zamiešať. No on to aj napriek tomu urobil...

„Pustíte ma dnu, potrebujem s ním hovoriť!" stepovala som pred bránou obrovskej vily, ku ktorej ma doviezol taxík po tým ako som mu nadiktovala adresu, ktorú mi dala Gemma.

„Prepáčte slečna, ale to nebude možné," pokrútil hlavou jeden z tých veľkých goríl, ktoré strážili dom.

„Povedzte mu, že ho hľadá Samantha. On už bude vedieť," pretočila som očami.

„Pán Styles nechce byť nikým a ničím rušený. Dal nám jasné príkazy, že ho nemáme..."

„Mne je jedno čo vám prikázal!" zvýšila som hlas, pretože mi dochádzala trpezlivosť. „Prisahám, že ak ma nepustíte dnu alebo aspoň ma neohlásite tak zariadim aby ste obaja boli vyhodený!"

Možno som to kúsok prehnala, no prekypovala som zlosťou a títo dvaja chudáci si to kúsok odskákali. Všimla som si, že ešte kúsok zaváhali, no nakoniec jeden z nich odišiel do domu.

„Pán Styles vás očakáva," oznámil keď sa o pár minút vrátil a nahodil už priateľský úsmev.

„Vidíte, tak sa to robí," nadvihla som obočím, prešla okolo nich a zamierila si to k otvoreným hlavným dverám. V dome bolo všetko pompézne. Obrovská predsieň, z ktorej viedli točiace schody na druhé poschodie mi okamžite vyrazila dych. Toto nebol dom a ani vila, toto bol doslova palác. Len škoda, že miesto princa ho obýval totálny idiot.

„Vedel som, že bezo mňa nevydržíš ani pol dňa," ozval sa zo schodov, na ktorých sa aj o pár sekúnd objavil. „Priznávam, že som čakal správu, no toto je oveľa lepšie," pousmial sa a s rezkým krokom ku mne pristúpil pričom ma automaticky objal okolo pása a privinul si ma bližšie k sebe akoby to bolo normálne.

„Okamžite ma pusti!" sykla som a odstrčila som ho od seba.

„Nikto tu nie je," zamračil sa.

„Nechcem aby si sa ma ešte niekedy dotkol," pokrútila som hlavou na čo iba prekvapene podvihol obočím. „Myslela som si, že toto už máme za sebou. Že- že si to pochopil a už to viac neurobíš."

„Netuším o čom to hovoríš," zvraštil obočím.

„Hovorím o tom, že si vyplatil všetky naše dlhy! Gemma mi to povedala, to si si naozaj myslel, že na to nikdy neprídem?!"

„Tak o to tu ide," povzdychol si.

„Myslela som si, že som sa vyjadrila dosť jasne, keď som ti povedala, že nič od teba nechceme a..."

„Ak by som to neurobil, prišli by ste o byt Sam," skočil mi do reči ráznejším tónom. „A bola to práve tvoja mama, ktorá ma kontaktovala s prosbou o pomoc."

„Nie," neveriacky som pokrútila hlavou. „Nikdy by sa na takú úroveň neznížila."

„Je to iba pôžička," povzdychol si pokojne. „O nič nejde. Mne tie peniaze nechýbajú a..."

„Už dosť," zastavila som ho, pretože on to zjavne nepochopil. „Nič viac nehovor," šepla som a radšej som chcela čím skôr zdrhnúť, pretože som sa bála, že vybuchnem a znova urobím niečo čo môžem oľutovať.

„Kam ideš?" opýtal sa ma čím ma zastavil v pohybe.

„Kúpiť si červenú kabelku a šľapať chodníky aby som ti to mohla čím skôr splatiť," odvrkla som ironicky.