No Control ( FF Harry Styles )

40. Nič mi nedokáže ublížiť viac ako ďalší deň bez teba

Sedela som na hojdačke v záhrade a nohou sa jemne od štuchávala od zeme. Cez seba som mala prevesenú deku, ktorú mi po hodine čakania doniesla Gemma, ktorá však následne odišla. Hnevala sa na mňa a hoci mi to nepovedala pretože so mnou súcitila kvôli Sebastiánovi, poznala som ju. Novina o našom bábätku ju zaskočila. Viac než to. Úplne ju odstavila.

„Neboj sa zlatko. Tvoj ocko tu už bude čo chvíľa," pousmiala som sa a rukou si pohladila brucho.

„Sam?" vyrušila ma Anne, ktorá sa tam zjavila aj s hrnčekom čaju v ruke. Podvihla som tvár a zbožne som sa pozrela na ten teplý nápoj. „Mala by si ísť dnu. Mrzne a ty..." nedopovedala iba zvraštila obočím a pozrela na moju ruku, ktorú som stále mala položenú na mieste kde sa nachádzalo moje a Harryho bábätko.

„Gemma ti to povedala," pousmiala som sa na čo iba prikývla a na chvíľku medzi nami ostalo ticho.

„Ako sa to stalo?" opýtala sa zrazu.

„Myslím, že ti nemusím vysvetľovať ako sa robia deti Anne," pobavene som sa zasmiala, no to si už ku mne prisadla.

„Nie. Ja mám na mysli ako je možné, že ste sa vy dvaja dali dokopy a..."

„V podstate sme sa oficiálne nikdy nedali dokopy," prerušila som ju.

„Ako je to možné?" nechápavo pokrútila hlavou pričom vyzerala zmätene. Nemohla som sa jej čudovať. Tiež mi dlho trvalo priznať si, že to čo je medzi mnou a ním môže byť skutočné. „Kedy? Prečo ste to tajili? Ja..." zhlboka sa nadýchla, no potom sa zasekla.

„Nechápeš tomu však?" pozrela som sa na ňu na čo iba pokrútila hlavou. „Ver, že ani ja tomu dodnes poriadne nerozumiem," povzdychla som si. „Nerozumiem ako a ani kedy som sa do tvojho syna zamilovala, no stalo sa. A akokoľvek som sa snažila s tým bojovať, akokoľvek som to popierala a snažila sa predtým utiecť, nedalo sa. Harry, on...dostal sa mi pod kožu, do podvedomia, dokonca sa mi o ňom zdá. Nemusím ani spať a počujem jeho hlas. Je so mnou, na každom mojom kroku. Je ako môj tieň, ktorého sa nemôžem otriasť. Prenasleduje ma, núti ma nad ním stále premýšľať a ja mám pocit, že závratnou rýchlosťou padám do priepasti, z ktorej už niet úniku. A úprimne? Niekedy ma to všetko desí, pretože..." nedopovedala som pretože sa mi zachvel hlas.

„Pretože?" šepla Anne, ktorá ma pozorne počúvala.

„Pretože mám pocit, že sa zo mňa stáva niekto úplne iný."

„Teraz ti nerozumiem," zamračila sa.

„Neviem ti to vysvetliť," pokrčila som ramenami pričom som sa celá zachvela. „Je to iba pocit. Možno to budú tie splašené hormóny z tehotenstva alebo všetky tieto dni, ktoré som strávila pri lôžku Sebastiána," dodala som neistejšie a tajne som dúfala, že je to naozaj iba tým.

„Mala by si si oddýchnuť Sam. Posledné dni boli pre teba ťažké a..."

„Počkám tu na neho," skočila som jej do reči.

„Zlatko," pohladila ma po vlasoch pričom mi začesala neposlušný prameň za ucho. „On nepríde. Určite nie dnes v noci."

„Neverím, že by ma opustil," pokrútila som hlavou.

„Poď so mnou," objala ma okolo ramien.

„Ja ho potrebujem vidieť Anne," protestovala som.

„Potrebuješ si odpočinúť," trvala na svojom.

„Nehneváš sa na mňa?" pozrela som sa na ňu.

„Za čo?" nechápavo sa zamračila.

„Že som sa zaplietla s tvojím synom a že z teba urobím babičku," potiahla som nosom.