No Control ( FF Harry Styles )

2.16. Výsledok sa zhodoval s Harryho DNA...

OZNAM: V kapitole sú zmienky z 54. kapitoly prvej sérií. Tak ak by ste si nepamätali, najprv ju checknite ;)

Cítila som ako mi prstami jemne prechádza pod lem trička, ktoré opatrne podvihol smerom nahor. V momente keď sa naše pery na chvíľku oddelili, pohľadom som prešla do jeho očí, v ktorých žiarila tá malá iskrička ako zakaždým. Vedela som, že aj napriek tomu ako sa cítime, s čím všetkým bojujeme a ako často sa mýlime a padáme, boli sme šťastný, pretože táto chvíľa bola naša. A nikto a nič nám ju nedokázal vziať alebo narušiť. Tu a teraz neexistoval žiaden strach z budúcnosti, žiadne výčitky z minulosti, či zbabelosť, ktorá nás oboch vždy dokázala dobehnúť. Harry mi zodvihol ruku, po ktorej mi nežne prešiel perami, pričom som sa musela usmiať, pretože práve na tom mieste som mala to najhlúpejšie tetovanie, aké existovalo. No aj napriek tomu znamenalo viac ako akýkoľvek iný symbol či motto, ktoré som poznala.

XXX

"Prečo mlčíš?" zamračil sa.

"Neviem, čo mám povedať," priznala som a prstami som mu jemne prešla po tetovaní na ramene, na ktoré som sa zahľadela.

"Čo je?" usmial sa.

"Myslím, že si chcem dať tiež jedno," nahlas som sa zamyslela.

"Vážne?" prekvapene podvihol tvár, na čo som iba prikývla.

"Cez prekážky ku hviezdam," pozrela som na neho.

"To je klišé," pokrčil nosom, na čo som sa zamračila. "Čo tak skôr si dať vytetovať na nejaké viditeľné miesto..." zamyslel sa, pričom zúžil oči ako zakaždým, keď nad niečím hlboko premýšľal. "A zdôrazňujem na viditeľné miesto," podvihol varovne prst. "Už nikdy zbabelo neutečiem," dostal zo seba, na čo som na neho chvíľku ostala pozerať, či to myslí naozaj vážne, no následne som sa rozosmiala.

"Fajn," súhlasila som, hoci to bol najhorší nápad na tetovanie, aký som kedy počula.

"Fajn?" prekvapene podvihol obočím.

"Fajn," zopakovala som znova, na čo som pritakala. "Chcem to tetovanie."

"To myslíš vážne?" zasmial sa akoby tomu nemohol uveriť.

"Úplne," prikyvovala som nadšene.

XXX

Z mojej spomienky ma vyrušil jeho hlas, ktorý som prvé sekundy ani nezaregistrovala. Pozorne ma hypnotizoval pohľadom akoby sa snažil vyčítať na čo som práve myslela. Na koniec sa však iba oprel o moje čelo a zhlboka sa nadýchol pričom si ma privinul bližšie k sebe.

„Ten deň bol jeden z najkrajších v mojom živote," šepol zatiaľ čo som sa zmätene zamračila. „To tetovanie," pohľadom mi prešiel na ľavé predlaktie a ja som pochopila, že práve myslel úplne na to isté. „V ten deň si mi to povedala. Po prvý krát," pousmial sa zatiaľ čo som sa potichu zasmiala.

„Čakal si tak dlho," spokojne som prikývla. „Musela som to urobiť."

„Nemusela," pokrútil hlavou.

„Nie?" podvihla som obočím.

„Nie," odvetil. „Povedal som ti, že to chcem počuť, no až vtedy keď si v tom budeš sama istá. A v ten deň si odhodila všetky zábrany a všetky dôvody, ktoré ťa nútili vždy odo mňa utiecť. A že to nebolo málo krát," pobavene sa zasmial. „Zakaždým keď si odo mňa odišla, miloval som ťa viac a viac. A síce som sa zaprisahával, že s tým prestanem, ty si si vždy nakoniec našla cestu ako sa vrátiť späť."