No Control ( FF Harry Styles )

2. 17. Už nikdy ti nedám možnosť na život s nádejou v tvoju lepšiu budúcnosť

Sedela som v čakárni pričom som sa rozpačito hrala s umelohmotným pohárikom, ktorý bol už pár minút prázdny. V hlave sa mi dookola premietala včerajšia noc, ktorá bola tak neuveriteľná až som sa bála, že nemohla byť reálna. No zakaždým keď ma pochytili pochybnosti, podvihla som tvár a zbadala ako na mňa sústredene hľadí. Bol tam, stál tam a znova bol môj. Celým svojím telom aj dušou. Harry sa na mňa povzbudivo usmial a ja som vedela, že nech doktor po vizite povie čokoľvek, bude to v poriadku.

„Si v poriadku?" prisadol si ku mne Robin, ktorý mi doniesol ďalší pohárik, no tentoraz to nebola káva, no horúca čokoláda.

„Ďakujem," usmiala som sa na neho a nechala ho aby mi vzal z rúk zvyšky čo ostali z toho predchádzajúceho pohára.

„Keď toto všetko skončí," zhlboka sa nadýchol, no prerušila som ho.

„Keď toto všetko skončí, usporiadame obrovskú rodinnú večeru."

„Počujem dobre? Niekto tu spomenul rodinnú večeru?" vyrušila nás Gemma, ktorá sedela v kresle pričom nás započula. Harry v tom okamihu spozornel a jeho telo sa zreteľne naplo. Vedela som, že má z toho strach. Nebolo ľahké postaviť sa problémom a začať čeliť minulosti. No nemali sme na výber. Ak sme chceli byť spolu, museli sme si dať najprv dokopy naše vlastné životy.

„Chcem to usporiadať vo veľkom," prikývla som. „A chcem aby sa jej zúčastnila celá moja skutočná rodina."

„Myslíš si, že sa Bell uvoľní v práci?" spýtala sa ma Gemm na čo som pokrútila hlavou.

„Nie," odvetila som. „Ak som sa niečo za tieto posledné dni naučila tak to, že skutočnú rodinu netvorí spoločná krv. Tvorí ju láska, priateľstvo, oddanosť, podpora...a to, to všetko ste mi dali vy," dodala som pričom som chytila Robina za ruku. „Vy ste moja rodina, vždy ste ňou boli a navždy aj budete. A nech sa stane čokoľvek," nedopovedala som, pretože som v hrdle zacítila hrču, cez ktorú sa len ťažko drali slová. „Už sa viac nebojím, pretože viem, že mám vás."

„No konečne," zasmiala sa Gemm, ktorá sa od dojatia rozplakala a okamžite sa ku mne prirútila na druhú stranu aby ma mohla silno objať. „To ti ale trvalo kým si to konečne pochopila," šepla mi do ucha na čo som podvihla tvár a pozrela na Harryho, ktorý sa iba pousmial pričom mi naznačil, že som urobila správne keď som sa priznala s tým ako to cítim.

„Nechceš sa k nám pridať?" spýtala som sa ho keď som si o Robina oprela hlavu a všetci traja sme na neho skĺzli pohľadom. Harry sa na chvíľku zamračil a následne si nervózne odkašlal pričom sa pozrel na mobil.

„Mal by som ísť," odvetil rozpačito hoci som vedela, že sa nikam neponáhľa. „Mám dnes ešte pár vecí, ktoré musím zariadiť a..."

„Nežiadame ťa o vysvetlenie," prerušil ho Robin.

„Samozrejme," povzdychol si Harry na čo uhol pohľadom a rýchlym tempom si to zamieril k výťahom.

„Idem radšej pohľadať Anne," šepol Robin pričom ma pobozkal do vlasoch a postavil sa. Unavene som sa oprela o operadlo gauča a zhlboka si povzdychla.

„Ty v neho stále veríš však?" spýtavo sa na mňa pozrela Gemm na čo som prikývla.

„A ty by si mala tiež. Je to tvoj brat," pripomenula som jej.

„Nie si jediná, ktorá si uvedomila, že rodinu netvorí spoločná krv," mykla ramenami na čo som sa zamračila.

„Gemm, toto je niečo iné."