No Control ( FF Harry Styles )

2. 20 Jednoducho už buď konečne sám sebou

Zhlboka som sa nadýchla a zacítila ako mi slnečné lúče, prechádzajúce cez zatiahnutý záves, hrejú pokožku. To znamenalo iba jedno. Bolo už ráno a hoci bol najvyšší čas začať nový deň, nedokázala som sa prinútiť ani len otvoriť oči.

„Ehm," v tom si pri mne niekto zakašľal na čo som zvraštila obočím a nakoniec otvorila pravé oko, ktorým som sa pozrela vedľa seba. „Dobré ránko prajem," Harry sa na mňa usmieval pričom ležal na boku s jednou rukou pod vankúšom a pozorne ma sledoval.

„Pripomeň mi ak som náhodou zabudla. Túto noc som nestrávila s tebou."

„Zaspala si u Gemmy," pousmial sa na čo som sa prevalila na bok smerom k nemu.

„Kde je?"

„Práve obeduje."

„Obeduje?" zháčila som sa.

„Je pol jednej na obed láska," zasmial sa pričom mi prešiel rukou do strapatých vlasoch, ktoré mi začesal za ucho.

„Prečo ma nezobudila? Prečo si ma nezobudil ty?" spýtala som sa keď v tom mi niečo došlo. „Moment," vzápätí som zvraštila čelom. „Ty si doma."

„Doma je príliš konkrétne pomenovanie, pretože sa tu tak rozhodne necítim," pokrútil hlavou.

„Už len to, že si prišiel a vyzeráš..." na chvíľku som sa odmlčala, pretože som premýšľala nad vhodným slovkom. „Vyzeráš ako ty," dostala som nakoniec na čo sa uchechtal. „Je obrovský úspech."

„Pravdou je, že som tu pretože som ťa potreboval vidieť."

„Stalo sa niečo?"

„Stalo," prikývol na čo ma okamžite popadol zlý pocit. „Ráno som si nedokázal predstaviť ďalšie strávené minúty bez pohľadu na teba," dodal na čo som si s úľavou vydýchla a na mojej tvári sa zjavil široký úsmev. „Nejako si sa mi rozžiarila," pobavene sa zasmial.

„A ty si nejako pozabudol na rannú pusu," vrátila som mu a už som sa k nemu nahýnala aby som si jednu ukradla keď v tom ma Harry k sebe stiahol a prevalil sa na chrbát. Hornou časťou tela som mu ležala na hrudi pričom som ho nežne bozkávala a mala pocit, že sa od neho asi nikdy nebudem schopná odtrhnúť.

„Mali by sme sa ísť najesť," zamrmlal medzi bozky.

„Ostávaš?" šepla som a na chvíľku sa od neho odtiahla pričom som sa na neho zahľadela.

„V prípade ak by si chcela ísť do reštaurácie..." zhlboka sa nadýchol, že ide dopovedať, no skočila som mu do reči.

„Takže ostávaš."

„Asi nemám na výber," pousmial sa. „Hoci si neviem predstaviť aké to bude a či..." jeho hlas sa zachvel a ja som vedela, že ma z toho obavy. Ako by aj nemal? Po tom všetkom čo sa stalo, ako sa správal, ako od seba odohnal všetkých je znova späť a musí začať bojovať aby získal späť čo miluje. „Ide o to Sam, že celý čas som sa dištancoval od svojej rodiny, priateľov, od všetkých....a zakaždým keď sa ku mne chcel niekto priblížiť tak som ho odohnal preč..." na chvíľku sa odmlčal. „A veľakrát nie veľmi pekným spôsobom," dodal na čo som iba chápajúco prikývla a chvíľku premýšľala čo mu na to poviem.

„Som tu Harry, s tebou," šepla som nakoniec a jemne si pretrela nos o ten jeho. „A chcem aby si si zapamätal, že zakaždým keď ti poviem, že som tu s tebou a pre teba, v skutočnosti tým myslím, že ťa stále milujem."

„Aj ja ťa milujem," pokojnejšie sa usmial pričom mi pohľadom prešiel na pery a ja som vedela, že ak ma teraz pobozká tak nie je tej sily, ktorá by ma od neho dostala preč. A tak skôr ako to stihol urobiť, odtiahla som sa od neho a vyliezla z postele. „Tak toto nebolo fér," zafrflal popod nos pričom som sa zasmiala.