No Control ( FF Harry Styles )

31. A dovtedy som len a len tvoj

Ležala som na jeho hrudi a jediné čo som dokázala vnímať bol jeho tlkot srdca. Jeho hruď sa pokojne dvíhala pri každom nádychu a to ma upokojovalo. Kútiky úst mi zacukali do jemného úsmevu a ešte viac som sa zaborila do postele. No ani to nepomohlo aby som dokázala zaspať.
"Miláčik už naozaj musíme vstávať," šepol mi do vlasoch a jeho pery sa jemne obtreli o moje čelo. Iba som sa mrzuto prevalila na druhý bok a zababušila sa viac do periny. "Zmeškáme a Paul ma zabije," povzdychol si a objal ma zozadu okolo pása.
"Uhm," zamrmlala som, no nedokázala som otvoriť oči.
"Idem urobiť raňajky," nakoniec to vzdal a zacítila som ako sa postavil z postele. "Ty sa zatiaľ preber," dodal na čo som mu už neodpovedala pretože som sa dostávala znova do hlbokého spánku.
Druhé budenie bolo už úspešnejšie viac. A to len vďaka voni čerstvých toustov a kávy, ktorú zachytil moj nos.
"Si poklad," ponaťahovala som sa na posteli zatiaľ čo to Harry využil na to aby si moje telo prešiel pohľadom.
"Mala by si častejšie nosiť moje trička. Vyzeráš v nich neskutočne sexy," zapriadol a posadil sa oproti mne.
"Cítim sa v nich pohodlne," prikývla som a vzala do ruky šálku kávy z ktorej som si odchlipla. "Sú voľné a vzdušné..."
"A ľahko sa dá pod ne dostať," doplnil za mňa.
"Presne," zasmiala som sa.
"Sam?" oslovil ma v momente keď som zahryzla do toustu.
"Hm?"
"Naozaj ma mrzí minulá noc," šepol opatrne.
"To je v poriadku," vydýchla som keď som už mala prázdne ústa. "Bola to z časti moja vina. Mala som ti o mojom rozchode so Sebastiánom povedať."
"No nemusel som ťa hneď podozrievať."
"To si nemusel," pritakala som. "No urobil si to," pripomenula som na čo zvraštil obočím. "No aspoň vieme, že ešte musíme popracovať na spoločnej dovere."
"Musíme popracovať?" zamyslene zopakoval a potom sa na mňa prekvapene pozrel a na jeho tvári sa zračil šibalský úsmev. "To mi príde akoby sme si pomaly zacali budovať skutočný vzťah."
"Ktovie," pokrčila som ramenami. "Možno jedného dňa zistím, že bez teba neviem žiť," pobavene som dodala.
"Ja som si myslel, že to nevieš už teraz," zamračil sa na mňa, no jeho tón naznačoval, že to nemyslí úplne vážne.
"Teraz si iba neviem predstaviť zajtrajšie ráno bez teba po mojom boku," usmiala som sa a pohladila ho po líci na čo sa Harry ku mne nahol a pobozkal ma.
Na dohodnuté miesto sme prišli s pätnasť minútovým meškaním. Chalani s Paulom si ma prekvapene prezreli zatiaľ čo ja som sa nervózne ošívala a pohľadom hľadala Gemmu.
"Už aspoň vieme prečo sa tak Harry ponáhľal zo včerajšieho koncertu," zasmial sa Liam.
"Vedel som, že v tom musí byť ženská," skonštatoval Niall so spokojným úsmevom.
"Vitaj späť," prikročil ku mne Louis, ktorý ma objal a ja som v tom z neho zacítila čistý alkohol, z ktorého sa mi doslova nadvíhol žalúdok.
"Sam?!" započula som Harryho volanie keď som sa rozbehla smerom k toaletám, ktoré našťastie neboli tak ďaleko. V sekunde som zo seba vyvrátila dnešné raňajky.
"Možeš mi povedať z čoho si zvracala tentoraz?" prísne na mňa pozeral Harry, ktorý na mňa čakal pri zrkadlách opretý o umývadlo.
"To ten alkohol, ktorý tiahol od Louisa," zhlboka som sa nadýchla, opláchla som si ústa aj tvár a vybrala som z kabelky zubnú kefku, ktorú som pre istotu so sebou brávala všade.
"Si si istá, že je to iba kvoli tomu?" opatrne ku mne pristúpil na čo som iba prikývla. "Ak by v tom bolo niečo viac, poved..."
"Harry už som ti predsa povedala, že som bola u lekára," skočila som mu do reči.
"Ja viem, len..."
"Všetko je v absolútnom poriadku," znova som ho nenechala dohovoriť, pristúpila som k nemu a tvárou sa zaborila do jeho hrude. Harry si okolo mňa ovinul svoje silné ramená a ja som sa v tej chvíli cítila, že som presne tam kde mám byť. Doma.
"Takže Gemma odišla?" uisťovala som sa keď mi chalani v autobuse smerom do LA rozprávali o tom ako si zbalila svoje veci a s Robinom odišla na letisko.
"Dnes o tretej v noci sa obaja odhlásili z recepcii hotelu," prikývol Paul, ktorý celú noc nezažmuril ani oko. Pohľadom som vyhľadala Harryho, ktorý iba pokrčil ramenami.
"Idem jej zavolať," povzdychla som si nakoniec.
"To asi ťažko. S najväčšou pravdepodobnosťou je teraz niekde v oblakoch," pripomenul mi Liam na čo som si zúfalo pretrela oči.
"Vyzeráš unavene," pristúpil ku mne Harry a čupol si na zem. Všimla som si ako sa chalani spokojne usmiali vo chvíli keď ma chytil za ruku, len Paul prekvapene podvihol obočím.
"Som unavená."
"Choď si pokojne ľahnúť," začesal mi vlasy za ucho. "O chvíľku prídem za tebou," dodal na čo som iba prikývla a Harry ma pobozkal na čelo.
Postavila som sa z gauča a zamierila do časti, v ktorej na cestách spávali. Už z dialľky som započula Louisove chrápanie, ktorý dospával opicu. Bol rozvalený na tej úzkej posteli a noha mu trčala až do chodby. Opatrne som okolo nej prešla a ľahla som si na posteľ oproti. Ani nie do piatich minút som zaspala.
"Pššt," započula som šepot keď som sa pomrvila na to, že si ku mne niekto priľahol a privinul si ma k sebe. Následne som ešte zacítila bozk vo vlasoch a potom som sa znova ponorila do ríše snov.
"Čo ak nás tu niekto uvidí spolu?" s obavou som na neho hľadela keď sme dorazili do jeho vily v LA a chalani sa rozšúpli do svojich izieb, ktoré už mali dávno podelené.
"Nikto sa tu nedostane. Okolo domu je postavený vysoký plot a pri bráne vždy stoja ochrankári," ubezpečoval ma.
"Ale čo ak..."
"Nikto o tvojej existencii ani len netuší. Naozaj sa nemusíš obávať."
"Fajn," vydýchla som. "Kedy máte koncert?"
"Najbližší o štyri dni."
"A dovtedy?"
"Dovtedy som len a len tvoj," odvetil a pritúlil si ma k sebe.
"Ale no," ozval sa zrazu hlas zo schodísk. "Berte ohľad na tých čo sú slobodný a hormóny s nimi neskutočne lomcujú," dodal a iba v plavkách si to mieril k nám.
"Ideš plávať?" opýtala som sa ho na čo iba prikývol.
"Louis miluje plávanie. A hlavne po opici," odvetil Harry.
"Pridáš sa?" pozrel na mňa.
"Nie," pokrútila som hlavou.
"Neboj, vo vode som neškodný," žmurkol na mňa a ramenom sa o mňa obtrel.
"Daj si pohov kámo," zakročil Harry na čo som sa uchechtla.
"Súkromník," precedil Louis medzi zubami, no jeho tón hlasu bol pobavený.
"Choď už," zašomral Harry a ešte pevnejšie si ma k sebe pritiahol. "A nezabudni sa tam pomočiť ako minule."
"Čože?" zasmiala som sa.
"Bola to Lux ty idiot. Koľko krát ti to mám ešte povedať," pretočil očami.
"Veril by som ti v prípade ak by som nevedel, že v tej chvíli bola s Niallom, s ktorým mi zjedli moju tajnú zásobu tyčiniek Twix."
"To ti povedal on?" nadvihol prekvapene obočím Louis na čo Harry iba prikývol. "To je hajzel. Niall!" skríkol zrazu jeho meno tak hlasno až som mala pocit, že ohluchnem.
Svedkom takýchto naťahovačiek som bola celé dva dni. Chalani boli skvelí, no akosi som sa pristihla, že mi miestami prekáža ako sa Harry pri nich správa. Bol ako malé dieťa, ktorého iba bavili počítačové hry, ktoré hrali v podstate 24- hodín nonstop.
"Prečo si od nás odišla? Nudíme ťa?" došiel za mňou do izby druhý večer keď si uvedomil, že som zmizla.
"Som iba unavená," silene som sa usmiala a pohľadom sa vpíjala von oknom. Sedela som na parapetnej, ktorá bola širšia a tým pádom pohodlná.
"Nezdá sa ti, že si unavená príliš často?" prisadol si oproti mne a bradou sa oprel o moje koleno, ktoré som mala pokrčené.
"To je tou zmenou počasia, posunom času a tým častým cestovaním," vyhovorila som sa.
"Na to si zvykneš," pousmial sa a chytil ma za ruku, ktorú následne pobozkal.
"Určite," prikývla som.
"Harry no tak ideš či čo?!" z chodby sa ozval Niallov hlas na čo Harry okamžite spozornel.
"Hráme ligu a zatiaľ vyhrávam," pyšne sa na mňa usmial.
"Tak to by si mal bežať."
"Hneď ako dohrám tento zápas, vrátim sa," žmurkol na mňa na čo som iba prikývla.
Harryho som čakala celú hodinu a potom ďalšiu, no ani sa len neukázal. Miesto toho som každú chvíľku zdola počula výkriky, tlieskanie a nadávanie.
Ráno som sa prebrala ako prvá. Otočila som sa k nemu a chvíľku ho pozorovala. Bol stále nádherný, a moje telo reagovalo na jeho prítomnosť, no niečo bolo iné. Kým inokedy by som sa k nemu pritúlila, teraz som mala najväčšiu chuť zmiznúť z postele. Stačili dva dni a ja som si pomaly začínala uvedomovať, že jeho a ani jeho život nepoznám ani z polovice tak dobre ako som si myslela. A najhoršie na tom bolo, že som si nebola istá, či by som dokázala byť s niekým kto je  z jednej strany ešte len dieťa.
"Slečna Sam," vyrušil ma pri raňajkách jeden z ochrankárov.
"Áno?" pozrela som na neho.
"Prepáčte, že s tým otravujem vás, no ste ako jediná hore a..."
"To je v poriadku. Hovor," nenechala som ho dohovoriť.
"Pri bráne stojí akýsi chlap s mladým dievčaťom a tvrdí, že ju priviezol na podnet Harolda Stylesa."
"To dievča?" uisťovala som sa na čo iba prikývol.
"A ty ani jedného z nich nepoznáš?"
"Nikdy v živote som ich nevidel."
"Vieš aspoň ich mená?" skúsila som z neho dostať čo najviac informácií, ktoré by som dala Harrymu keď ho pojdem zobudiť.
" Jeho meno je Dean Colman a jej Karin...Karin Parker," dodal po zaváhaní a v tej chvíli mi od prekvapenia upadla šálka na zem, ktorá sa rozbila na milión črepín.

P. S.: Ešte raz prepáčte za chyby, no mobil nemá všetky interpunkčné znamienka. A prepáčte, že ani kapitoly nie sú príliš dlhé, no netuším koľko to je strán, pretože mi to neukazuje. A v neposlednom rade, ďakujem za hlasovanie a komenty :-*