No Control ( FF Harry Styles )

26. Ak ti dôjdu slová alebo sa zasekneš, skús ho jednoducho iba počúvať

K Sebastiánovi som sa vrátila až za obedom kedy som s mamou skočila do mesta. Trvala na tom, že so mnou chce stráviť nejaký ten čas skôr ako odíde do Holmes. Viac sme sa o tej téme nerozprávali a ja som si uvedomila, že Robin jej to najpodstatnejšie nepovedal. Jeho podozrenie o dieťati si nechal pre seba a síce som nechápala prečo, bola som mu za to vďačná.

„Kde si doparoma bola?!" vybehol na mňa hneď ako som otvorila dvere pričom som na neho prekvapene pozrela. „Volal som ti asi milión krát, no tvoje číslo je stále nedostupné!" hromžil.

„Mobil mám v kabelke," ukázala som na kreslo kde sa nachádzala. „A takýto tón si vyprosím," dodala som po chvíľke zaváhania.

„Myslel som si, že si sa vrátila kvôli mne. Nečuduj sa, že som nahnevaný po tom ako som ráno vstal a teba nikde nebolo," zvraštil obočím a kúsok povolil z tónu.

„Bola som za mamou. Chcela som ju vidieť skôr ako odíde," vysvetlila som mu a prešla ku kabelke, z ktorej som vytiahla mobil, ktorý som mala konečne odvahu zapnúť.

„Kedy odchádza?" opýtal sa následne.

„O tri dni," odvetila som nezaujato a pohľadom hypnotizovala obrazovku pričom som čakala, že mi pípne od neho aspoň jedna jediná správa. No bolo to márne. Žiadne upozornenie o zmeškanom hovore od Harryho, žiadna sms-ka neprišla. Miesto toho mi každých päť sekúnd chodili upozornenia od Sebastiána. „Ty si sa mi naozaj snažil dovolať najmenej milión krát," nechápavo som sa zamračila a nakoniec som hodila mobil do gauču.

„Veď ti to hovorím," prikývol.

„Idem do sprchy," povzdychla som si a chcela okolo neho prejsť, no on ma zadržal. Rukou mi prešiel na pás a pritiahol si ma k sebe do náručia. „Potrebujem sprchu Sebastián," zopakovala som mu ráznejšie a pristihla sa pri tom ako sa mu snažím vymaniť z jeho zovretia.

„Pokojne ti umyjem chrbát," pousmial sa pričom si zahryzol do spodnej pery.

„Myslím, že..." začala som, no to sa mi už perami prisal na tie moje a ja som nezvládla protestovať. Jeho dotyky mi neboli nepríjemné, práve naopak. Pripomínali mi časy kedy som pri ňom mala pocit, že dokážem lietať. No teraz? Teraz som to už akosi cítiť nevedela. Mohla som sa snažiť akokoľvek, no moje telo sa ani v najmenšom nezachvelo pri jeho dotyku. Moje srdce sa nezrýchlilo zakaždým keď sa mi vpil do očí.

„Potrebujem ťa Sam," vydýchol keď sa odo mňa kúsok odtrhol a oprel si čelo o to moje pričom mi pohľadom hypnotizoval moje pery. „Ten čas od teba bol strašný. Nie som už viac ochotný byť bez teba. Ani len na sekundu, si moja. Vždy si bola iba moja," šepkal mi slová, kvôli ktorým by som kedysi vraždila. Bola doba kedy som ich od neho zúfalo túžila počuť, no dnes sa z nich stali slová, ktoré ma čoraz viac lámali. Nútili ma cítiť vinu, ktorú som nechcela. Nútili ma zamyslieť sa nad ich hĺbkou, nad ich významom a čoraz viac som vedela, že tohto chlapa nemôžem opustiť. Odpustila som mu, že si ma pred rokmi nikdy nevybral, odpustila som mu aj to, že pred rokmi odišiel a opustil ma, no koniec koncov som mu dovolila vrátiť sa späť do môjho života.

„Čo keby som si dala rýchlu sprchu a zašli by sme do mesta?" skúsila som navrhnúť po chvíľke zamyslenia kedy som dostala strach z toho, že by sa ma začal dotýkať inak. Bála som sa, že odo mňa bude žiadať niečo čo by som mu zrazu asi nemohla ponúknuť. Ako som aj mohla? Ako som sa s ním mohla milovať keď všetky moje bunky kričali iba po Harrym? Moje celé telo patrilo jemu a moje srdce si to začalo každou chvíľkou strávenou v Sebastiánovom náručí uvedomovať.

„A čo keby sme otvorili víno a strávili celý deň spoločne v posteli," pousmial sa pričom mu túžobne zaiskrilo v očiach.

„Potrebujem medzi ľudí," šepla som, pretože sa mi pri tej predstave zachvel hlas.