No Control ( FF Harry Styles )

59. Nenávidím ťa Harold Styles...

„Sam?" započula som moje meno, no nedokázala som podvihnúť tvár, ktorú som mala opretú o kolená. Jediné po čom som v tej chvíli túžila a čo som potrebovala bol on, jeho hlas, jeho vôňa. „Sam?!" zrazu mnou niekto zatriasol na čo som zalapala po dychu a prinútila sa pozrieť na Anne, ktorá pri mne čupela. „Čo sa stalo?" opýtala sa a na jej tvári sa zračila starosť. Zhlboka som sa nadýchla, že odpoviem, no pri najmenšom pokuse niečo povedať som úplne zlyhala.

„On- Harry, on..."

„No tak Sam, nedes ma!" zvýšila hlas.

„Vyhrali...vyhrala si ty a aj všetci ostatní," dostala som zo seba.

„O čom to hovoríš?" nechápavo sa zamračila.

„On ma opustil Anne," šepla som, pretože sa mi zlomil hlas. „Tentokrát definitívne a ja...ako mám...ako môžem ďalej žiť keď jediné vďaka čomu som sa konečne cítila nažive je preč..." snažila som sa popadnúť dych, no bolo to úplne zbytočné. Cítila som akoby mi každou sekundou čoraz viac niekto vytrhával kúsky zo srdca. „Nemôžem ďalej, bolí to...tak veľmi to bolí," rozplakala som sa ako malá a bolo mi jedno, že práve ukazujem svoju slabosť. No nedokázala som to zadržať. Predstava, že už nikdy nebudeme my. Že sa nikdy nezmení postoj ostatných na náš vzťah, pretože nezáleží koľko času prejde, Harry Styles ostane už navždy tým slávnym Harry Stylesom a ja...ja navždy pre ostatných ostanem iba niekým s pochybnou minulosťou, ktorá zabila jeho dieťa a ktorá nie je dostatočne dobrá byť po jeho boku.

„Bude to dobré," šepla a mne sa zazdalo, že v jej hlase počujem ľútosť. V tom som na svojich vlasoch zacítila dotyk jej ruky.

„Nemusíš sa tváriť, že sa staráš," zvraštila som obočím, no neuhla som pohľadom od dverí, na ktorých môj pohľad lipol. A síce už prešli hodiny odkedy odišiel, stále som mala nádej, že sa vráti.

„Možno sa z časti cítim vinná," odvetila a posadila sa oproti mne.

„Nemusíš," šepla som. „Ty si neurobila nič."

„Nesúhlasila som s vašim vzťahom. A nepodporila Harryho aby to zvládol."

„Vieš čo je najhoršie?" pozrela som na ňu na čo iba pokrútila hlavou. „Urobil to kvôli mne. Znova trpí iba kvôli mne..." začala som sa obviňovať presne tak ako to odo mňa celú tú dobu každý očakával. „Ak by som sa rozhodla inak. Ak by sa dalo vrátiť čas alebo sme sa mohli vrátiť na začiatok...ja...." zakoktala som sa. „Možno si mala pravdu. A možno majú pravdu všetci ostatní keď hovoria, že som jeho najhoršie rozhodnutie."

Nobody said it was easy Nikto netvrdil, že by to bolo ľahké,
It's such a shame for us to part je pre nás zahanbujúce byť od seba.
Nobody said it was easy Nikto netvrdil, že by to bolo ľahké,
No one ever said it would be this hard nikto nikdy nepovedal, že to bude tak ťažké.

Oh, take me back to the start. Oh,vezmi ma späť na začiatok

„To nie je pravda Samantha," pokrútila hlavou a prisadla si ku mne bližšie. „Nehovorím, že som zmenila svoj názor na váš vzťah. No posledné dni som videla svojho syna a viem, že bol s tebou šťastný. Nikto nemá právo starať sa do vás a už dupľom vás odcudzovať, pretože nikto z nich neprešiel vašou cestou."

„Potrebujem si oddýchnuť," odignorovala som jej poznámku, pretože mi práve od nej neprišla vôbec vhod. A práve v tejto chvíli som mala pocit, že neznesiem ľútosť od nikoho a už dupľom nie od niekoho kto nám ako prvý neprijal. „Čo tu vlastne robíš?" zamračene som sa na ňu pozrela a zotrela si slzy.