No Control ( FF Harry Styles )

55. Láska nie je o tom milovať perfektného človeka. To dokáže každý...

HARRYHO POHĽAD:

Bolo niečo pred šiestou ráno, no aj napriek tomu som už viac nedokázal zažmúriť oko. Pozeral som sa na ňu a cítil som sa konečne kompletný. Akoby časť mňa našla svoj druhý kúsok, ktorý potrebovala k životu. Bez ktorého sa dni zdali pochmúrne a noci osamelé. No ja som už viac nebol sám. Pozoroval som ako spokojne spí a vedel som, že už nikdy v živote nechcem o tento krásny moment prísť. Prebúdzať sa vedľa nej každé ráno s vedomím, že patrí iba mne.

„Čo ešte nespíš?" zamrmlala v polospánku pričom nepootvorila ani oko, no aj napriek tomu akoby vycítila, že na ňu hľadím.

„Neviem," vydýchol som a spontánne som sa usmial pričom som si ju pritiahol bližšie k sebe.

„Je ešte málo hodín," šepla a tvárou sa zaborila do mojej hrude ako malé mačiatko, ktoré potrebuje lásku. Pobozkal som ju na vlasy a silno ju objal pričom si nohu preložila cez moje telo. „Toto sa mi páči," spokojne sa pousmiala a vydýchla. „Harry, zvoní ti mobil," šepla následne keď v tom započula zvonenie.

„Viem."

„Nezdvihneš to?"

„Nie."

„Čo ak je to niečo dôležité?"

„V tom prípade by si mala zodvihnúť ten svoj."

„Čo?" nechápavo sa zamračila.

„Už vyše hodiny mi vibruje pri nohách," vysvetlil som jej na čo spozornela a okamžite sa posadila pričom sa nahla za svojimi nohavicami, v ktorých ho mala zastrčený.

„Môžem tipovať?" pretočil som sa na chrbát a hlavu si podoprel rukami.

„Gemm," vyslovili sme obaja súčasne na čo som sa iba pobavene zasmial zatiaľ čo ona už vytáčala jej číslo.

„No konečne!" vydýchla hneď ako jej to zodvihla a Sam ju dala na hlasný odposluch.

„Deje sa niečo?" opýtala sa pričom so mnou zvádzala očný boj pri ktorom mi cukali kútiky úst do úsmevu.

„To mi povedz ty," odvrkla na čo som sa zamračil. „Ste na titulke každých novín! Tvoja fotka obletela celý svet a na sociálnych sieťach doslova vypukla tretia svetová medzi tými, ktorí ťa nenávidia a tými ktorí stoja pri tebe," vysvetlila jej situáciu pričom netušila, že to počujem aj ja.

„Radšej ani nechcem vedieť kto z nich je v prevahe," šepla neisto zatiaľ čo mne začali dochádzať dôsledky mojej včerajšej nerozvážnosti. Možno to nebolo to najlepšie čo som mohol urobiť, no nemal som na výber. Musel som ju zastaviť.

„Čo ste to preboha urobili?" nakoniec sa iba zasmiala. „Naozaj ste si to nemohli vyriešiť v súkromí ako dvaja normálni ľudia?" pýtala sa nakoniec a skôr ako stihol jeden z nás na to odpovedať, urobila to sama. „Nie, jasné, že nemohli. Veď vy dvaja nie ste predsa normálni, to mi je už dávno jasné. Kde práve ste? Od rána nám novinári obliehajú dom, Robin nešiel ani do práce. Mama volala s tou tvojou, aj pred jej domom sú novinári a..."

„Odkiaľ vedeli kde býva?" skočila jej Sam do reči a na jej tvári sa zračila starosť.

„Neviem Sam a ani netuším odkiaľ vyhrabali tvoju fotku podľa ktorej ťa identifikovali keďže žiadnu verejnú ty na sociálnych sieťach nemáš, no..."

„Chápem, chceš tým povedať, že som v prdeli," zaúpela skôr ako stihla moja sestrička dopovedať.

„Nie. Chcem tým povedať, že iba tvoj súkromný život je v prdeli," pobavene skonštatovala situáciu, ktorá mne nepripadala až tak vtipná.