No Control ( FF Harry Styles )

58. Konečné rozhodnutie(Your name, forever the name on my lips...)

Sedela som v kresle a netrpezlivo čakala kedy sa konečne vráti. Tak veľmi som ho v tejto chvíli potrebovala. Potrebovala som sa mu pozrieť do očí a uistiť sa, že je všetko v poriadku. Že stále je presvedčený nevzdať to. Aj napriek článku, ktorý dnes ráno vyšiel v novinách. Aj napriek všetkým reakciám na sociálnych sieťach a všetkej tej nenávisti, ktorá sa po dnešnom ráne vyostrila.

Silno som zovrela viečka a zhlboka sa nadýchla. Už iba pomyslenie že by existovala čo i len najmenšia šanca aby to s nami po tom všetkom vzdal ma ubíjala. V tom sa otvorili dvere a Harryho postava sa objavila v izbe. Bez povšimnutia hodil sako na posteľ a rukami si prešiel do vlasoch.

„Harry?" oslovila som ho šeptom pričom sa mi v hrdle urobila hrča, keď sa v tom otočil za mojim hlasom. Jeho výraz tváre bol v prvých sekundách prekvapený, pretože ma tu určite nečakal. Akoby aj mohol? Práve v tejto chvíli som mala vystupovať z lietadla v Štokholme. No potom sa mu v tvári vystriedalo niekoľko zreteľných emócií, ktoré ma nenechali chladnou.

„Nemala by si tu byť," zhlboka sa nadýchol, keď pochopil, že som na to lietadlo nenastúpila. „Mala si odísť," dodal po zaváhaní a nervózne prešliapol na druhú nohu pričom uhol pohľadom

„Mýliš sa. Toto je jediné miesto kde by som mala byť," odpovedala som pokojne a snažila sa potlačiť v sebe zlý pocit, ktorý vo mne narástol už od chvíle kedy som sa s ním pred obedom rozlúčila na letisku. Jeho pohľad, jeho postoj ma utvrdzovali iba v jednom. Odísť znamenalo najľahšie riešenie. Utiecť od tohto všetkého bola posledná šanca zachrániť sa. No ja som nechcela byť zachránená, nie s ním po mojom boku. „S tebou," dodala som po zaváhaní a urobila krok k nemu pričom som vystrela ruku a zľahka mu prešla po líci na čo Harry zareagoval tým, že zatvoril oči. Bolo to akoby si chcel zapamätať moje dotyky.

„Oni neprestanú Sam," povzdychol si porazene.

„No to ani my nie," pokrútila som hlavou.

„Toto som nechcel," šepol na čo som sa pousmiala.

„To je v poriadku," snažila som sa ho presvedčiť, no aj tak som mala pocit, že je to zbytočné.

„Nie, nie je. Nič z toho nie je v poriadku!" zvýšil hlas a odstúpil odo mňa. „Ľudia ťa nenávidia, útočia na teba a to len kvôli mne!"

„Útočia, pretože si myslia, že si ťa nezaslúžim!" oponovala som mu. „A majú pravdu Harry. Nie som pre teba tá najlepšia, no ty si si ma aj napriek tomu vybral," pripomenula som mu. „Prešli sme si už mnohým," povzdychla som si a znova k nemu prikročila. „Toto zvládneme," šepla som neisto a otočila si jeho tvár, ktorou sa odo mňa odvrátil späť k sebe.

„Sam..." zamračil sa.

„Zvládneme to," zopakovala som naliehavejšie. „Pretože ja nechcem byť viac tá, ktorá odíde tak ľahko," dodala som a nahla sa k nemu pričom som ho horlivo pobozkala skôr ako mi stihol pripomenúť, že ma za to ľudia nenávidia.

„Takže je všetko v poriadku?" uisťovala sa Gemma večer keď sa chystala za Calebom.

„Definuj mi slovo V PORIADKU," pozrela som na ňu cez odraz v zrkadle.

„Nebude to tak naveky Sam," obrátila sa ku mne keď pochopila, že nič v skutočnosti nie je v poriadku. Nebolo v poriadku, že proti mne bojovali, vyťahovali na mňa špinavosti, ktoré som možno v živote urobila, no ktoré nedefinovali to kým som sa stala vďaka Harrymu. „Ľudia sa jednoducho budú musieť zmieriť, že si s ním."

„Myslím, že to by si skôr mohla pripomenúť svojmu bratovi," povzdychla som si. „Viem prečo chcel aby som dnes ráno odletela s mamou a nebolo to len kvôli spomienke na môjho otca."