Našťastie

Šťastie v kvetoch

Hodiny plynuli a Shane začínal byť mierne vyčerpaný zo snahy o pretrhnutie lán. Nebolo to prvý krát, čo sa musel z niečoho podobného dostať, no bolo to prvý krát, čo bol uzol, zväzujúci mu zápästia tak prepracovaný.

Situáciu neuľahčoval ani fakt, ako často sa k nemu vrátil niektorý zo zločincov, aby si znovu vzal, čo mu jednoznačne nepatrilo. Zvyčajne to skončilo iba pri menšom reze, niekedy im dokonca vystačila už existujúca rana. Než sa Shane nazdal, mal dojem, že spoznal tváre všetkých tých sviniarov. V jednej chvíli snahu o statie vzdal a pomaly sa zviezol k zemi. Oprel sa o strom a pokračoval s rukami za chrbtom v rozmotávaní lán. Vôbec nemal energiu, nebol aklimatizovaný na Rinselský nedostatok šťastia všade naokolo a vyčerpávanie jeho zásob tiež nebolo najpríjemnejšie.

K vyslobodeniu však nezostávalo veľa, keďže cítil, aké sú laná povoľné. Jeho smerom sa však znova ozvali kroky a on musel nanovo prestať, keď do jeho zorného poľa vstúpil nový chlap.

Shane zodvihol k Rinselčanovi pohľad a skonštatoval, že ho doposiaľ nenavštívil. Nijak nereagoval, iba sedel na zemi, prepaľoval chlapa pohľadom a vyčkával, kedy spraví ten nechutný akt, ktorý považovali všetci v tejto zverskej krajine za normálny.

Nemyslel na nič iné, preto keď muž vytiahol nôž, iba podráždene pozrel do jeho tváre a predstavil si, akoby ho ním dorezal sám. Muž k nemu spravil krok a Shane pozrel na bok, ako to chcel mať čo najskôr z krku. V tom však nôž dopadol na zemi vedľa neho.

Shane na zločinca nechápavo pozrel, ako neveril, žeby mu čepeľ iba tak vypadla.

,,Bež sa niekde skryť, nechoď ďaleko, nech ťa nájdeme." prehlásil chlap a bez ďalších slov sa vrátil k skupinke zločincov.

Shane za ním zostal nechápavo hľadieť a hoci nerozumel, čo sa stalo, vedel, že nevyužiť zázračnú príležitosť, by bolo plytvanie vlastným šťastím. A tak nôž nahmatal a behom chvíle sa z lán vyslobodil.

Keby ten chlap príde skôr, nemusel by sa štvať niekoľko hodín. Zhlboka si povzdychol a oprášil sa od hliny. V rýchlosti si zapol krvavú dotrhanú róbu a pozrel smerom k zločincom. Vedel, prečo ho nechali pri stromoch, nie úplne najbližšie ich ohnisku, na ktorom si práve opekali jedlo. Pri predstave, žeby sa s ním niektorý pobral robiť intímnejšie záležitosti, mu došlo na vracanie. Nechať sa znásilniť skupinou Rinselčanou jednoznačne nebolo v jeho preferenciách.

Podráždene zaťal päste, no v sekunde sa ukľudnil, ako vedel, že konať nerozvážene sa nevypláca. Bol si vedomí, že najlogickejšie by bolo otočiť sa a skryť, prípadne zdrhnúť. Avšak Shane nemal v pláne robiť nič, čo mu nejaký podozrivý Rinselčan povedal a keďže bolo šťastie v jeho tele stále očividne dostatočné na to, aby ho ponechalo nažive, rozhodol sa vziať si, čo chcel.

Pomaly, tak, aby nikoho neupútal a nebodaj neprehlušil hlasný rehot chlapov pri jedle, sa pobral poza stromy k časti, kde videl zbrane. Nemienil bojovať holými rukami a keďže tu mal niekde svoj vlastný meč, vedel, že ani nebude musieť.

Polovica chlapov bola však našťastie zaujatá jedlom, niektorí spali, niektorí sa iba zhovárali a zvyšok tu ani nebol. Dokonca ani šéf, ktorý ho iritoval najviac niekam zmizol a Shane usúdil, že je najlepšia chvíľa jednať. K zbraniam sa dostal celkom nepozorovane, nik ich nestrážil a on chvíľu zapochyboval, že to ide tak jednoducho. Behom chvíle našiel svoj meč a pobral sa vybiť trochu zlosti.

Vo chvíli, ako však vykročil, pohľad mu spadol na mužovi, ktorý mu v podstate pomohol a zaváhal. Netušil, prečo ho chcel zachrániť, ani čo mal na mysli, keď vravel, že má na nich počkať, ale náhle ho naplnil pocit, žeby sa mal skľudniť.