Našťastie

Šťastie v podvádzaní

Nielle nevedel, ako presne jeho otec zareaguje, keď zistí, že sa turnaja zúčastní, no nepredpokladal, žeby prejavil záujem o jeho bezpečie. Brelle vyznieval, že sa o neho strachuje, no Louis mu iba zaprial veľa šťastia. Kým Nielle išiel so Zoye k časti pre účastníkov, zvyšní princovia sa vybrali za kráľom, s ktorým mienili turnaj sledovať.

Celkový areál pre verejné hry bol skutočne honosný. Jednalo sa o veľkú okrúhlu budovu s niekoľkými prístavbami, zladenú v zlatej farbe k zvyšku výzdob Alycante. Areál v strede budovy bol prispôsobiteľný danej hre, ktorá sa každoročne volila inak. Niekedy v ňom bola voda, niekedy v ňom stáli vysadené stromy, niekedy ho vypĺňala kamenná dlažba a niekedy, ako teraz, bol terén zložený iba z klasickej zeme a piesku. Naokolo hernej plochy, z ktorej sa ešte nedalo vyčítať, v čom bude presne hra spočívať, boli vysoké tribúny pre ľudí, ktorí ako každý rok všetky miesta vyplnili.

Vo vrchných častiach stáli honosné balkóny pre významnejších hostí, akými bola samotná Zoye, členovia cirkvi a kráľ so svojimi synmi.

Louis, Brelle a kráľ sedeli na jednom z balkónov a hľadeli dole. Nielle sa zatiaľ presunul so Zoye do časti, kde sa hráči zoskupovali. Nemierili však k zvyšku ľudí, ale až k miestnosti, do ktorej sa hráči dostávali tesne pred začiatkom. Nielle prešiel so Zoye okolo niekoľkých stráží, ktorí si ju nedovolili zastaviť a vošli do časti, v ktorej aj Zoye prvý krát zistila, čo dnes vlastne v turnaji bude.

,,Jazdenie?" prekvapene hľadela na stajne, ktoré sa pred nimi nachádzali. Každý rok išli hráči síce do inej miestnosti, no zvyčajne išlo o niektorú zo zbrojníc, preto bola nečakanou zmenou zaskočená.

,,Zaujímavé." zhodnotil Nielle.

,,Niečo s jazdením by si dokázal vyhrať, nie?" spýtala sa Zoye a došla k jednému z koní.

,,Vieš, že nebudeme iba jazdiť...ale na tom nezáleží, vyhrám." skonštatoval Nielle.

,,Hádam, že nebudete...ale predsa len, v jazdení budeš mať voči zvyšku účastníkov na vrch...teda ak si posledné roky, čo sme sa nevideli, nesedel doma." zasmiala sa Zoye.

Nielle sa zľahka pousmial: ,,Ako kedy," prešiel ďalej, ,,vidím luky," došiel Nielle k stene pri východe, ,,streľba na koni? Stále príliš klasické, nemyslíš?"

,,Nevidela som vonku žiadne terče...neviem, čo dnes vymyslia." zvažovala.

,,Nevadí, vďaka," došiel Nielle k Zoye, ,,môžeš isť za ostatnými, zvyšok si zariadim."

Zoye prikývla: ,,Nepodvádzaj príliš jasne, Nielle...nech je to aj zábava." hodila masku striebornej farby jeho smerom.

Nielle ju chytil a dodal: ,,Ja? Samozrejme." vykúzlil pobavený úsmev a zakýval Zoye, ktorá ešte zaželala veľa šťastia a zmizla za dverami.

Zostávala približne pol hodina do začiatku hry...a Nielle mal kopu času na to zariadiť, aby skončila tak ako chcel.

***

Ylre došiel k honosnej budove s Ruem v čase, kedy všetkých púšťali dnu. Rue nevedel, či ho pustia sledovať hru iba s peniazmi, ale dúfal v to, keďže chcel Ylreho aspoň čiastočne svojou prítomnosťou podporiť.

Kopa ľudí s maskami a bez nich sa miešala a hrnula k niekoľkým vchodom, z ktorých dva boli hráčske a zvyšné divákov.

Chvíľu sa držali spolu, no keď to viac nebolo možné, Rue sa pridal k svojmu davu ľudí a zaprial: ,,Šťastie s tebou, Ylre."

,,Ďakujem." zľahka sa Ylre usmial a hoci Rue kvôli červenej maske nevidel dobre jeho tvár, dúfal, že nie je príliš nervózny.

Akonáhle sa rozdelili, Rue sa dostal k vchodu pre publikum, kde od neho prekvapivo nechceli vedieť level jeho šťastia.