Našťastie

Šťastie v pirátoch

Keď sa Shane zobudil, bol celkom vyspatý. Stále vyčerpaný, ale minimálne necítil nutkanie zoťať v posteli celý deň. Prakticky hneď ako sa včera strhol v hale chaos, keď Louis skolaboval, využil šancu a vyparil sa do izby. Hoci museli byť všetci v strese a hádal, že bolo celé sídlo v noci hore nohami, jemu skutočne situácia vyhovovala.

Nevedel, do akej izby môže ísť, preto sa len vrátil do Niellovej, ľahol si na jeho posteľ a zaspal. Nevšimol si, kedy prišiel, či vôbec prišiel. Jednoducho zaspal, nerušeným spánkom, ktorý skutočne potreboval. Napriek tomu sa stále cítil byť slabý. Bolo to, akoby si doplnil energiu, no jedna dôležitá časť stále chýbala. Akoby jeho šťastie nedokázalo pokryť, čo potreboval, akoby nebolo v plnej sile.

Každopádne spať viac nechcel, prehodil nohy cez posteľ a vstal. Nevedel, kde je Nielle, ktorého na posteli nevidel, no nemusel ho hľadať dlho. Oči mu zastavili na Niellových bielych vlasov, ktoré pod lúčmi vychádzajúceho slnka pôsobili ešte svetlejšie. Nielle ležal na gauči naproti postele a spal. Pôsobil, že sa mal na pozore a Shane nedokázal inak ako si spomenúť na chvíľu, kedy na neho v hlavnom meste vytiahol spod vankúša nôž, keď sa ho pokúsil zobudiť.

Zaujato k nemu došiel a sklonil sa nižšie, aby lepšie videl na jeho spiacu tvár. Nielle znova raz pôsobil tak nevinne, akoby ho nič netrápilo, akoby nemal žiadne postranné úmysly a sadistické sklony. Ak by ho nepoznal, Shane by ho z tohto uhľa pohľadu pokladal za príťažlivého a rozkošného človeka, s ktorým je ľahké vychádzať, o ktorého by už pri prvom stretnutí prejavil záujem a niečo na neho skúsil.

Nielle bol skutočne jeho typ, ak nehľadel na povahu. Avšak hľadel a preto vedel, že sa jeho dojmy so spiaceho princa so skutočnosťou vôbec nezhodovali. Jedno však zostávalo, Nielle bol naozaj pekný, ako krehký anjelik. Biele vlasy dodávali jeho tvári na elegancii a Shane dostával chuť si ho privlastniť, hoci za celý čas si skôr Nielle privlastňoval jeho. Aj keď v poslednej dobe nie tak často.

Shane k nemu zľahka natiahol prsty s dotkol sa pramienku jeho vlasov, pošúchal ich medzi prstami a predstavil si, aké by to bolo pritiahnuť si ho za ne drsne k sebe, zhodiť ho na zem a vrátiť mu niečo zo zaobchádzanie, ktorým si u neho prešiel. Ako vtedy. Držať kričiaceho princa za vlasy, kým by si ho zozadu tvrdo bral znelo skutočne lákavo.

Hoci však znelo, necítil, žeby mal na niečo podobné energiu a nevedel si predstaviť, ako by mu to prešlo. Vtedy mal šťastie, že na to Nielle zabudol, no teraz len spal. Shane vedel, že sotva by sa ho dotkol, Nielle by ho skrotil čiernym obojkom a potom ho ešte aj náležite potrestal, načo absolútne nemal chuť. Hoci bežné fyzické trestanie by zvyčajne privítal, kvôli nedostatku energie jeho hnusné myšlienky čiastočne zoslabli a on ich celkom zvládal potláčať aj bez bolesti. Navyše vedel, že by Nielle neskončil u nejakého bičovania a zase by do neho niečo napchal. Shanovi sa len pri tej predstave zovrelo vnútro hnevom a potrebou napchať niečo do neho.

Nestihol sa však strácať vo svojich predstavách dlho, keď Nielle svoje viečka otvoril a zmätene zažmurkal. Jeho čierne zreničky sa upreli na Shanea, ktorý nad ním stál s pramienkom vo svojej dlani a zaujato na neho hľadel. Nielle v prekvapení zažmurkal, prudko sa vystrel a Lacrisana od seba odstrčil.

,,Čo si myslíš, že robíš, Lacrisan?" zazrel na neho Nielle a nasrato vstal, ,,Omrzel ťa život?" zavrčal.

Shane sa len jemne pousmial: ,,Len som sa zamyslel, prečo spí princ na gauči," podpichol ho, ,,hanbil si sa ľahnúť ku mne?"

Nielle sa zhlboka nadýchol: ,,Neminiem zdieľať posteľ s Lacrisanom. Zabudol si, kde je tvoje miesto?" zazrel na neho.

,,Na posteli? A tvoje na gauči ako vidím." pokračoval Shane.