Našťastie

Šťastie v spojení

Svet ľudí nebol vždy iba pekné miesto, do ktorého sa každý Infey tešil. Hoci zvyčajne boli návštevy v ľudských mestách, dedinách alebo iba v čistej prírode preventívne a pozostávali z osláv, rituálov a žehnania bežným ľuďom, niekedy prišli situácie, kedy boli ich návštevy neplánované. Ak sa v niektorej z častí sveta stalo niečo, donútiace ľuďí stratiť alebo zmenšiť ich dôveru v šťastie, bolo úlohou Infeyov v nich vieru znova vzbudiť. A také výlety nemal každý Infey v láske.

Rue bol však ako vždy iný. Nezáležalo, či išlo o výlet kvôli festivalu, či išlo iba o nenútenú prechádzku s jeho strážcom alebo výlet do zdevastovanej časti prírody, do sveta ľudí sa tešil vždy.

,,Zbalil som všetko, čo budete potrebovať, ak je ešte niečo, čo by ste chceli, pridám to k veciam," začal Qie, ktorý ako vždy pred cestou do sveta ľudí chystal Rueho veci.

,,Qie, poď ku mne," ležal Rue na posteli a so spokojne roztiahnutými rukami od seba sa nadšene usmieval.

Qie položil tašku na zem a došiel k posteli: ,,Áno, pane?"

Rue otvoril svoje zlaté oči a premeral si ho pohľadom: ,,Prečo si nervózny?" poťapkal na posteľ.

Qie váhavo zažmurkal, sklopil pohľad dole, no sadol si, ako Rue chcel: ,,N-nie som nervózny."

,,Vždy keď si nervózny, hovoríš tak formálne," povzdychol si Rue a posadil sa tiež, prisunul sa ku Qiemu a spokojne ho pohladil po vlasoch, ,,nebuď nervózny, nejdeš von prvý krát, Qie."

Qie sa jemne začervenal, ako sa Rueho jemné prsty zľahka hrali s jeho vlasmi, jeho vnútrom sa začala rozlievať zvláštna príjemná horúčava a čím bol Rue bližšie, tým zložitejšie sa mu držali myšlienky v súvislých vetách.

Rue sa však s jeho vlasmi hral skutočné rád a vôbec nemyslel na to, čo to môže s jeho strážcom spraviť. Hoci Qie viac nebol dieťa, hoci dosiahol vek pätnástich rokov, stále to bolo na ich pomery nič, nie to ešte dostatok času, čo stál po jeho boku a trvalo ešte dlho, kým sa pri svojom najvyššom dokázal správať skutočne slobodne.

,,Prečo si nervózny?" spýtal sa Rue znova.

Qie otvoril ústa a s hlbokým nádychom hlesol: ,,L-lebo...lebo to bude nebezpečné, pane."

Rue zažmurkal a prekvapene zmĺkol, kým sa odtiahol a hlasno sa zasmial: ,,Nebezpečné?"

Qie prikývol: ,,Zatiaľ som s vami chodil iba na festivaly a do miest, kde nebolo vlastne nič nebezpečné, ale teraz ideme skutočne riešiť problém, bude tam množstvo naštvaných ľudí, bude tam kopa nebezpečných vecí...je mojou povinnosťou vás chrániť a-" začal.

,,Bojíš sa, že sa ti niečo stane, Qie?" spýtal sa Rue, no Qie hneď zamietol.

,,Nie," dvihol svoje modré oči a rozhodne na Rueho pozrel, ako na nič také nemyslel, ,,nezáleží, čo sa mi stane...ale bojím sa, že ani môj život nebude dosť na to, aby som vás ochránil...bojím sa, že nie som schopný vás ochrániť...preto som...preto som..."

,,Nervózny." doplnil Rue.

Qie zmĺkol, sklopil pohľad nadol a prikývol.

Chvíľkové ticho prerušil Rueho nový dotyk v jeho vlasoch. Nežné pohladenie donútilo Qieho dvihnúť zrak k svojmu najvyššiemu, jeho modré oči sa stretli s Rueho zlatými, kým niekoľko čistých slov, ukľudnilo jeho búšiace srdce.

,,Nič sa mi nestane, Qie," sľúbil, ,,Šťastie je na mojej strane."

Qie niekoľko krát zažmurkal, jeho oči uprene hľadeli do tých Rueho, akoby nebol schopný slova.