Našťastie

Šťastie v šperkoch

Shane sa cítil, akoby ho prešiel koč. Celé telo ho bolelo, celkovo bol malátny a sotva dokázal hýbať rukami nad hlavou v snahe ich dostať z lán. V živote zažil množstvo chvíľ, kedy bolo jeho šťastie zoslabnuté, no to ako na tom bolo teraz, sa s tým nedalo zrovnať a Shane dostal dojem, že ak vyjde von, skutočne ho prejde nejaký koč. Preto ho Niellova hlúpa otázka skoro zabavila.

,,Bolo by mi lepšie, keby sa viem hýbať." zatrhal v lanách o posteľ, ku ktorej ho Nielle priviazal.

,,Je to aj pre tvoje bezpečie, nechceš predsa v nevedome vyjsť z izby a padnúť zo schodov," hľadel na neho Nielle a keď zhodnotil, že sa skutočne zobudil, na chvíľu si znova sadol, , ,,nemáš ani poňatia, aké problémy si všetkých stál, Lacrisan."

,,Neviem, o čom hovoríš," nechápal Shane, ,,čo sa stalo? Kde sme?" porozhliadol sa.

,,Sme vo Vassi," začal Nielle, ,,cestou v koči si skolaboval, zháňať ti pomoc v inom meste bol skutočne zážitok." dodal.

Lacrisan na neho hľadel: ,,K tej pomoci si započítal aj spútanie?"

,,Bol si v horúčke a blúznil si, nenachádzal som trpezlivosť ťa stále ťahať do postele, čiže som ťa spútal." vysvetlil Nielle.

Shane chvíľu váhal, kým sklopil zrak na svoje telo, ktoré skutočne zahaľovalo niekoľko chladných obkladov a potom, čo zazrel na stolčeku lieky, začal Niellovi veriť. Avšak stále to nič nemenilo na tom, že chcel, aby ho pustil.

,,Každopádne, zobudil som sa...daj ich dole." zatrhal rukami a hľadel na Niella.

Nielle chvíľu premýšľal, kým sa k nemu sklonil, jednoducho ho odviazal a nechal Shanea sadnúť si. Vo chvíli, ako tak však spravil, zatočilo sa mu pred očami a on sa prudko oprel rukou o čelo postele. Zavrel viečka a chvíľu sa snažil udržať v sede, kým sa spýtal.

,,Čo sa mi stalo?" nevedel.

,,Preťaženie čiernymi kryštálmi," vysvetlil Nielle, ,,lekár hovoril, že si na ne kvôli obojku citlivejší a že ich mám využívať s mierou. Celkovo je tvoje šťastie labilné a zaberie, kým bude v bežnej sile. Čiže nerob žiadne sprostosti. Nie sme v hlavnom meste, nie je tu Elyan." dodal.

Shane na neho chvíľu hľadel, kým sa z chuti zasmial: ,,Hovoríš, aby som nerobil sprostosti? Ja?" nechápal, ,,Kto bol ten, kto mi tú vec na krk vôbec dal?" chytil sa miesta, kde zvyčaj cítil svoj obojok, ktoré hoci pôsobilo voľnejšie, nedokázal plne zistiť, čo všetko sa zmenilo, ,,Bol si to ty, kto nechal tie veci vo mne dve hodiny a neustále využíva svoj prsteň...a ja nemám vyvádzať? Sprostý Rinselčan...ty si to celé spôsobil a hádžeš to na mňa? Hajzel." štval sa Shane.

,,Viem, že bola chyba v neopatrnosti na mojej strane, avšak kto mal vedieť, že si taký citlivý?" nenamietal Nielle, ,,Každopádne, čakaj v izbe, dovediem Brella, aby ťa vyšetril." vykročil k dverám, zatiaľ čo Shane ho nespokojne sledoval.

Chvíľu na neho hľadel, kým sa Nielle otočil a spýtal sa: ,,Mimochodom, spomínaš si na niečo, kým si spal. Hocičo?" chcel vedieť.

Shanovi sa pred očami zjavil zvláštny obraz bielej hebkosti, do ktorej si vnoril tvár, sladká vôňa šťastia zahltila jeho zmysli a on sa nechápavo striasol, ako si jasne spomínal, čo za sprostosti vyvádzal. Hoci však vedel, čo Niellovi spravil, hoci bol vtedy dezorientovaný, nebol hlúpy a nemienil sa priznať k niečomu, čo nevedel vysvetliť.

,,Viem, že som sedel v koči, nič iné." dodal.

Nielle na neho chvíľu hľadel, kým sa stratil na chodbe a nechal Shanea samého v izbe. Shane sa hoci bol pri vedomí, cítil úplne vyšťavene, preto sa iba zvalil do postele a zavrel viečka. Jediné, čo si pamätal, bola cesta v koči a potom iba dlhý sen.