Našťastie

Šťastie v hriechu 2

V deň, keď Infey zistila o ľudských hriechoch v dedine Mellia, bolo všetko hore nohami. Sotva Rue potrestal hlavných vinníkov, ktorí následne ušli, prípadne sa zavreli v domoch, ľudia upadli do paniky v strachu, že budú ďalší na rade. Hoci sa do unášania a nechutných praktík nezapájal každý, nikto si nebol istý, či nebudú potrestaní hromadne. Predstava, žeby každý z nich prišiel o svoje šťastie za to, že sa nejaké snažili získať, ich desila natoľko, že v tú noc skoro nik v dedine nezažmúril oka.

Jediní, kto kľudne spali, boli Rue s Qiem. Rue hladkal Qieho po vlasoch a spokojne sledoval pokojnú tvár svojho strážcu, kým Qie vyčerpaním vo výčitkách dávno zaspal. Rue asi hodinu premýšľal nad tým, čo mohol spraviť lepšie, aby sa nič podobné viac nezopakovalo, no sám ešte nevedel. Bol si však istý, že nabudúce bude svojho strážcu inštruovať lepšie.

Kým Rue s Qiem kľudne spali, vo vedľajšej izbe sa viedla iná diskusia.

,,Ako vyriešime celý problém?" spýtal sa Crey.

,,Aký problém?" Arlys neznel zaujato.

,,Aký?" nechápal Crey, čo sa pýta, ,,Dedinčania zabili dokopy skoro štyridsať ľudí," povedal, ,,len preto, že je v tejto časti sveta nižšie šťastie. Nie len ich potrestanie je zložité, no samotný nedostatok šťastia je niečo, čo len tak nevyriešime," prehlásil, ,,ako je to vôbec možné?"

,,Neviem, kto z najvyšších má na starosti šťastie v tejto oblasti, pravdepodobne jeho vplyv slabne a šťastie ho čoskoro nahradí," vysvetlil Arlys, ,,avšak to nie je prvý krát, čo v časti sveta šťastie zoslablo. Nikdy sa však nič podobné nestalo. Ľudia musia vedieť, že takýmto spôsobom šťastie nezískajú. Mám dojem, že čím ďalej, tým menej ľudí chápe, čo šťastie vlastne chce," prehlásil, ,,alebo to už možno ani chápať nikto nechce," jemne sa zasmial, ako si uvedomil, že má pravdu.

,,To nie je vtipné, Arlys," zamračil sa Crey.

,,Každopádne nie je to náš problém," dodal Arlys, ,,najvyššie postavenie má Rue, je to jeho prvá skutočná výprava, kde je aj nutné riešenie problémov. Nech niečo vymyslí sám. Ja idem spať," prehlásil.

Crey na neho iba neveriacky hľadel. Nevedel, či bude ich princ schopný niečo vyriešiť. Hoci vedel naháňať strach, ak sa naštval, bežne bol v očiach všetkých skôr ľahostajným šťastným najvyšším, schopným celý deň chodiť lesom a obdivovať prírodu po boku svojho strážcu. Crey hádal, že dá zvyšku ľudí ďalšiu šancu alebo ani nič riešiť viac nebude. Avšak zmýlil sa.

V ďalšie ráno boli všetci zvolaní na kopec, cez ktorý sa dalo prejsť do kostola. Bolo to miesto, na ktoré sa dalo vidieť z každej časti dediny a zároveň z neho bolo možné sledovať všetko. Dedinčania najprv váhali, no dobre vedeli, že nemôžu odporovať želaniu najvyššieho, a tak sa všetci dostavili na kopec, kde ich už Rue s Qiem čakali.

Arlys s Creyom netušili, o čo mu ide, no ani jeden nenamietal.

,,Som rád, že ste všetci prišli. Včerajšie odhalenie bolo niečo, čo ma naozaj sklamalo," začal, ,,avšak hoci ste vzali šťastie mnoho iným, nie je správne, aby bolo šťastie vzaté aj budúcim generáciám, ktoré sa môžu stretnúť s podobným problémom. Preto vám viac nedám trest, ale dám vám nádej," vysvetlil a prehodil si v ruke jablko, jednoducho ho rozsekol a vytiahol semienka.

,,Šťastie nie je možné získať z iných ľudí, nech ich využijete živých alebo ich zabijete, nedá sa to. Šťastie sa z dostane znova do zdroja," vysvetlil, ,,avšak s našim šťastím je to iné, naše šťastie je samotný zdroj, preto som sa rozhodol, že vám pomôžem dostať sa k nemu bližšie cez nás. Nie je vaša chyba, že ste sa narodili v časti sveta, kde je šťastie slabšie a je našou povinnosťou viesť vás k nemu bližšie," povedal Rue a hodil semienka jabĺk do prichystanej jamky.