Našťastie

Šťastie v koňoch

Je mi ľúto, že som nebola schopná vydať diel štyri dni, aj keď bol dlhšie napísaný. Bola som preč a hoci  som si myslel, že budem mať priestor na jeho opravu, žiadny nebol a až teraz, keď som konečne došla domov, som sa  k tomu dostala. Každopádne, dúfam, že sa vám bude diel páčiť. Želám príjemné čítanie.

V čase, keď dostal Rue svojho strážcu, nič nebolo ľahké. Hoci bolo zvykom, že strážca chránil svojho najvyššieho a plnil jeho príkazy, v prvých rokoch spolunažívania to tak jednoznačne nevyzeralo a práve najvyšší učil svojho strážcu všetko. Nejaké základy už s výcviku vedel, avšak až samotný Infey si vybral, akým smerom svojho strážcu vychová. A keďže bol Rue princom, jeho konkrétny musel byť bezproblémový a výnimočný vo všetkom. Avšak to nebolo vôbec jednoduché a bolo nutného veľa úsilia, aby splnil všetkých čakávania.

,,Qie, prečo si sa schoval?" sklonil sa Rue k slame, za ktorou jeho ryšavo vlasý strážca sedel.

Modre dúhovky vzhľadom asi desať ročného chlapca sa k nemu zdvihli a Rue v nich dokázal zazrieť výčitky: ,,O-ospravedlňujem sa...vrátim sa..prepáčte." hlesol a rozochvene vstal.

,,Neospravedlňuj sa, ale odpovedz na otázku...kľudne seď." prisadol si Rue k nemu a zľahka ho pohladil po vlasoch.

Dotyk jeho najvyššieho ho ako vždy ukľudňoval, a tak Qie priznal: ,,Zľakol som sa."

,,Čoho?" dodal Rue trpezlivo a zľahka ho hladil.

,,Bežal za mnou...je veľký a vydáva hlasné zvuky... a keď sa dal na dve....utiekol som...prepáčte." hlesol.

,,To nič, Qie," nehneval sa Rue, ,,každý sa niekedy zľakne, dôležité je, aby si to prekonal."

,,Každý? Ale vy nie, všakže?" neveril Qie, žeby sa Rue niečoho niekedy zľakol.

,,Ja nie," zasmial sa Rue, ,,preto som všade s tebou...aby si sa nebál...tak čo keby si išiel so mnou a skúsime to znova spoločne?" spýtal sa.

Qie na svojho najvyššieho chvíľu hľadel, kým zľahka prikývol a s Ruem vstal.

,,Pane?" začal.

,,Áno?" viedol ho Rue k stajniam.

,,Prečo ste na mňa taký milý, aj keď som neschopný? Minule som videl pána Creya ako svojho strážcu zbičoval, ak nevládal bežať." nevedel, prečo Rue nevybuchne.

,,Nie si neschopný, žiadny z vás neprichádza vyučený, k výchove dobrého strážcu teba trpezlivosť a lásku, nie krik a bič. Crey je zo staršej generácie a vidíme veci inak, je bežné vidieť veci inak, ale ja ťa za nič nezbičujem. Ako hovorím...dobrého strážcu vytvorí trpezlivosť a láska." vyjasnil.

,,Láska?" nechápal Qie.

,,Priazeň, náklonnosť...niečo, čo sa buduje dlhý čas a skutočný najvyšší by mal byť schopný ich vo svojom strážcovi vzbudiť. Verím, že časom nám to tiež bude vychádzať...keď trochu vyrastieš, Qie." vyjasnil.

Qie chvíľu premýšľal, kým dodal: ,,Ja vás mám aj teraz v láske, pane, keď ste mi dali svoje Šťastie, stali ste sa všetkým...ďakujem, že ste si ma vybrali, budem sa snažiť." sľúbil.

,,Dobrý prístup, presne tak, snaž sa...hlavne pri dnešnými lekcii, keďže ako náhle pôjdem medzi ľudí, budeš potrebovať vedieť jazdiť." doviedol ho ku koňovi, od ktorého niekdajšie zdrhol.

Qie prikývol a skutočne sa snažil s koňom zblížiť. Netrvalo však dlho, kým kôň vycítil strach a znova hlasno zaerdžal, čím donútil Qieho padnúť na zem a prudko chytiť Rueho nohy.