Našťastie

Šťastie vo výsluchu

Nielle nevedel, ako dlho vydrží pri zmysloch. Hoci bol v teplej vode, jeho vnútro stále mrzlo, akoby sa nedokázalo zotaviť z ľadovej kúpele a mučenia, kým v jeho mysli vládol chaos. Hoci nebol natoľko mimo ako v predchádzajúcu noc, kedy si nič neuvedomoval, jednoznačne triezvo neuvažoval. Cítil sa ako v bubline. Všetky zvuky vnímal zvláštne matne, všetky dotyky príliš citlivo a hoci vedel, kde je, vôbec sa necítil bezpečne.

Stále však niekde vnútri vedel, že to bude lepšie, ak získa trochu šťastia, vedel, že ho musí doplniť, čím skôr jedno ako, no keďže nemal žiadnu energiu si ho vziať, navrhol to jediné, čo zostávalo. Čo by bežne nikdy nevrhol. Dovoliť nejakému Lacrisanov, aby ho pretiahol, hoci kontrolovane, nebolo niečo, čo by za bežných okolností vôbec dokázalo prebehnúť jeho myšlienkami. Avšak v tejto situácii sa tak stalo a on hoci vedel, že to nie je vhodný nápad, hoci jeho vnútorný hlas nadával, aby sa láskavo spamätal a vzchopil sa inou cestou bez sebaponižovania, Nielle ho nedokázal vypočuť.

Predsa len...cítil sa tak hrozne.

Preto z jeho úst vyšlo niekoľko inštrukcií k tomu, čo od Lacrisana vyžaduje, no jeho zmýšľanie nedovoľovalo vytvoriť nič namáhavé a on sotva zaregistroval, čo vlastne vymyslel. Jediné, čo vedel, bolo, že potrebuje šťastie, že potrebuje zmierniť tú vyčerpávajúcu bolesť, ktorú cítil. Jeho svaly sa neprestajne chveli, jeho vnútro sa kŕčovito sťahovalo a on vedel , že ak bude čakať, do hodiny bude ležať v agónii na zemi. Hoci to nedával najavo, začínalo sa mu dýchať čoraz ťažšie, snažil sa do seba dostať čo najviac vzduchu, no vedel, že sa nič bez šťastia nezlepší.

,,Stále neverím." váhal Shane, keď Nielle vyslovil, čo od neho chce.

Nielle nevedel, čo vlastne odpovedal. Zdalo sa mu, že sa zasmial, že Lacrisana nejako urazil, no v skutočnosti netušil, aké slová využil. Jediné, načo sa dokázal sústrediť, bolo šťastie v jeho Lacrisanoví, ktorého prítomnosť cítil a vedel, že bez nej neprežije.

Natiahol k Lacrisanovi ruku a dotkol sa jeho nahého tela. Chcel do neho zaryť nechty, zuby, hocičo ostré a vziať si z neho všetku krv, ktorú dokáže dostať, chcel ho donútiť k slzám a zastaviť bolesť, ktorú cítil.

Z jeho úst vyšli ďalšie slová, ktoré sotva zaregistroval. Vedel, že nezvládne jazdenie ne Shanovi, vedel, že mu nevydrží fajčiť, vedel, že krv nebude stačiť a slzy nezíska, preto povedal niečo na vyriešenie situácie.

Jeho vnútro horelo čoraz viac a zároveň ho vypĺňal trias a zimomriavky. Zaplavovali ho vlny studeného potu a on cítil, že je každou sekundou bližšie ku kolapsu. Nevedel, či dal Lacrisanovi dostatočne najavo, že ho chce hneď, nevedel, či to spravil jasne tak, aby Lacrisan chápal ich pozície a vedel, že si nič nesmie dovoliť.

V Niellových myšlienkach však preblysli chaotické myšlienky: "A čo si vlastne nesmie dovoliť? Čo od neho chcem?"

Vo chvíli, ako na svojom tele ucítil dotyk a zľahka cúvol, jeho čierne zreničky sa upli na Lacrisana pred ním. Nielle ho nevidel veľmi dobre, bol celý rozmazaný a Nielle vôbec netušil, čo hovorí, hoc sa jeho ústa hýbali. Avšak jeho vlastné sa tiež pohli, zaznelo to ako súhlas a Nielle ne niekoľko dlhých sekúnd zaváhal.

,,S čím som to práve súhlasil?" zazneli jeho myšlienky.

Vedel, ale zároveň netušil. Bolo to, akoby sa celej situácii chcel vyhnúť, no zároveň nevidel inú cestu ako sa zbaviť nedostatku šťastia, ktoré jeho stav vyvolávalo. Preto prv nezareagoval, keď ho Lacrisan váhavo, akoby nevedel, či Nielle iba nevymýšľa hovadiny, natlačil chrbtom na kraj kúpeľa.

Nielle sa chvíľu díval do jeho modrých očí, ticho dýchal a snažil sa neskolabovať. Nevedel, ako dlho vydrží. Chcel šťastie, potreboval šťastie aby prežil, za hocijakých okolností, na ničom inom nezáležalo...len ho do seba musel dostal, hneď a bez váhania.