Našťastie

Šťastie v kruhu

Ylre sa cítil skutočne zvláštne. Hrejivé brnenie v jeho vnútri, ako slabšie vnemy z toho, že využil plné spojenie so Šťastím, ho vypĺňalo príjemným pocitom, no on bol predsa naštvaný. Jednak na seba, jednak na ľudí, ktorí v blízkosti tohto východu z Infey nepostavili skutočne nič. Vzhľadom k tomu, že bežne bolo jeho šťastie tiež celkom silné, vedel, že to nie je jeho nedostatkom, ale čisto tým, že tu skutočne nič nie je. Preto kráčal niekoľko hodín, kým došiel do najbližšieho mesta, ktoré sa mestom ani nedalo nazvať.

Bola to hustejšia dedina, v ktorej však našťastie fungovalo niekoľko podnikov, z nich aj predaj kompasov. Keďže vôbec nevedel, kde je, hneď vošiel do obchodu a začal sa chlapa za pultom pýtať veci, bez ktorých by sa nezaobišiel.

,,Zdravím," začal, ,,cestujem dlho a stratil som prehľad o tom, kde som, myslím, že som niekde zle zabočil, vieš povedať, kde som?" spýtal sa.

Keďže boli náhodné návštevy v dedine časté, muž nebol vôbec prekvapený: ,,Kam cestuješ, chlapče?"

,,Chcel by som sa dostať čo najľahšie do Dycae." dodal Ylre.

,,Dycea," zamyslel sa chlap, ,,tak to budeš jednoznačne potrebovať kompas." zasmial sa.

,,Plánujem ho kúpiť," prikývol Ylre, ,,ale najprv chcem vedieť, koľko to bude odtiaľto cesty."

,,Nie dlho, niekoľko hodín koňom, deň pešo." vedel.

Ylremu sa uľavilo , ako sa začínal báť, že sa zdrží: ,,Aké máš kompasy?"

,,Aké chceš," vytiahol chlap spod pultu luxusne pôsobiace zbožie, ,,bežne ich nevyťahujem, keďže sem nechodia bohatí kupujúci, ale vidím, že pochádzaš z dobrej rodiny a jednoznačne sa ti zíde kvalitný kompas."

Ylre však dodal: ,,Nemám žiadne peniaze."

Chlap zažmurkal, prezrel si Ylreho draho pôsobiace oblečenie z hrubej bordovej látky, vyzdobenej striebornými znakmi z kvalitných nití, jeho pohľad sa v sekunde zmenil na zarazený. Hlasno sa zasmial: ,,Nežartuj, chlapče."

,,Skutočne, ako hovoríš, som z bohatej rodiny, ale nanešťastie som bol cestou domov prepadnutý, len tak tak som sa zachránil, nie to ešte hľadel na peniaze," hovoril Ylre bez známok nervozity, ,,avšak, akonáhle sa dostanem do Dycea, moja rodina sa ti vrelo odmení za tvoje služby. Bez kompasu sa však nikam nedostanem. Samozrejme nemusíš, ale viem sľúbiť, že voči cene jedného kompasu sa ti to vyplatí a o nič neprídeš."

Ylre neplánoval vyjednávať vôbec dlho. Ak by chlap odmietol, ak by jeho slovám neuveril, jednoducho by nejaký kompas vzal násilne. Vlastne by bolo ľahšie nekecať s ním a hneď nejaký ukradnúť, prípadne chlapa umlčať, aby nehovoril, čo je zač, keby sa v dedine zastaví niekto z Infeyov. Avšak nechcel. Vedel, žeby sa Rue hneval.

Hoci na to dlho nehľadel, keďže o jeho činoch Rue nevedel, táto cesta s ním mu ukázala, ako ľahko sa Rue nahnevá, keď ľuďom ublíži. A hoci Ylremu na ich životoch nezáležalo, na Rueho nálade áno. A keďže bol na neho aktuálne skutočne naštvaný, nechcel pridávať ďalšie veci. Aj keď by sa o nich Rue nedozvedel.

Chlap bol našťastie skutočne chápavý, schoval drahé kompasy a vytiahol jeden z klasických, ktorý Ylremu dal: ,,Verím chlapče, banditi v týchto častiach sú skutočné svine...princ Louis sa snaží , ale niektoré časti krajiny nedokáže chrániť neustále."

Ylre by sa spýtal, či sa nezmýlil, keďže z toho, čo začul, bol Nielle princom, ktorý banditov chytal, zabezpečoval bezpečie v krajine. Hlavne vykonával všetko precízne, vzhľadom na to, že banditov nestretol a to išiel opusteným chodníkom lesa, kde by sa banditi usídlili ľahko. Avšak Ylre sa nespýtal...lebo ho bielovlasý kretén nemohol zaujímať nijak menej.