Šťastie v obojku

340 22 21
                                    

Prudký náraz chrbtom do kamennej steny mu vyrazil dych. Shane hlasno zakašľal a chytil si hruď, do ktorej ho Nielle hrubo kopol. Nespokojne na neho zazrel a sledoval, ako sa dvere od podzemnej miestnosti zabuchli. Nebola tak veľká ako včerajšia červená mučiareň, vyzerala skôr ako klasická časť pri žalároch, slúžiaca na vypočúvanie.

Po všetkých stenách viseli okovy, v strede stál celkom dobre vybavený železný stôl, na pravo videl krb s niekoľkými kusmi železa a naproti niekoľko pozdĺžne usporiadaných políc s množstvom nepríjemne pôsobiacich nástrojov.

Nielle najprv neprehovoril, vlastne neprehovoril ani keď sa v meste stretli, iba ho nechal zhabať a vrátil sa s ním do paláca. Ani teraz nevyzeral, žeby si chcel vypočuť jeho vysvetlenie. Pomaly sa priblížil k Shanovi stojacom pri stene a prepálil ho svojimi tmavými očami, až ten dostal dojem, žeby mal niečo povedať najprv sám.

,,Nepreháňaš?" spýtal sa.

,,Ešte si nevidel, keď preháňam." informoval Nielle.

,,Nespomínam, žeby som sa nesmel porozhliadnuť po meste a kúpiť si pár vecí...čiže preháňaš." vyjasnil.

,,Porozhliadnuť sa po meste," pousmial sa Nielle, ,,pekný názov pre obehanie tridsiatich štyroch podnikov, v ktorých si si kúpil iba zbytočnosti."

Shane prekvapený, ako rýchlo sa Nielle o všetkých informoval, chvíľu váhal, než prehovoril: ,,Nikdy som v hlavnom meste nebol, bol som iba zaujatý."

,,A v blízkej dobe nepôjdeš," podotkol Nielle, ,,každopádne, keď nechceš, aby som strácal čas vypočúvaním personálu v tridsiatich štyroch podnikoch, navrhujem, aby si mi sám povedal, čo si v nich robil a ako tvoje stretnutia skončili." nemienil chodiť okolo horúcej kaše.

,,Išiel som do banky po peniaze, keďže ma včera okradli a pochybujem, že mi dáš peniaze na osobné veci...potom som si išiel pár kúpiť, neviem, o akých stretnutiach hovoríš." klamal. Nepochyboval, že Nielle vie, že sa s niekým stretol, no to nič nemenilo na tom, že nemienil nič vyzradiť.

,,V poriadku, vypočujem ich všetkých," prehlásil a drsne do Lacrisana strčil, ,,v prípade, že sa mi to nerozhodneš v najbližších chvíľach vyzradiť sám." vyjasnil.

,,Nemám čo." zamietol Shane.

,,Ako chceš," poznamenal Nielle a spravil k nemu krok bližšie, ,,myslím, že potrebuješ niečo na skrotenie, level tvojej neskonalej drzosti ma začína vytáčať." nadhodil.

,,Som tu jeden deň, nemáš veľa trpezlivosti." prehlásil Shane.

,,Nemám za potrebu ju mať, nik ju vo mne nepokúša...všetci vedia prečo." zasmial sa a pomaly k Shanovi natiahol ruky, drsne ho schmatol za vrch novej róby a hrubo mu jej časť roztvoril.

Shane prudko chytil jeho ruky a pokúsil sa namietať: ,,A toto ti drzé nepríde?"

,,Idem ťa potrestať," prehlásil Nielle a jedno z jeho zápästí hrubo chytil, ,,navyše, iba za to, ako neúctivo so mnou hovoríš, by si si zaslúžil verejné bičovanie za naha." hrubým trnutím pritlačil Shanovu ruku k stene. Než sa ten spamätal, zacvakol jeho zápästie do jednej z okov a šikovne chytil aj jeho druhú ruku, ktorú si už mladík vyskúšal ubrániť. Avšak nevyšlo mu to, Nielle bol skúsený v tom, čo sa rýchleho pútania týkalo a Shane sa nestihol ani spamätať, keď mal ruky nepoužiteľné.

Nielle prikročil k blízkej reťazi, ktorou vytiahol Shanove ruky dohora. Lacrisan prekvapene zažmurkal, ako nečakal, že sa hneď dostane do nevýhody, no po pravde sa neplánoval príliš brániť, nakoľko nečakal, žeby z toho vyšiel bez potrestania. Nebál sa však ničoho, čo by Nielle dokázal jeho telu spraviť, jediné, čo nechcel, bol pobyt v žalári na dlhší čas.

NašťastieOù les histoires vivent. Découvrez maintenant