Našťastie

Šťastie v pomoci

Nielle sa nechával celkom dlho opájať príjemným pocitom šťastia, ktorým ho jeho Lacrisan cez bozkávanie vypĺňal. Bolo naozaj sladké, hrejivé a natoľko ukľudňujúce, že chvíľami zabúdal, v akej je pozícii, že sa ho jeho Lacrisan až príliš drzo dotýka, nie vždy tak ako by schválil a že si to jednoznačne užíva.

Avšak na tom v tej chvíli až tak nezáležalo, lebo ešte nedávno mu išlo o život, ešte nedávno mrzol a myslel si, že žiadne šťastie nedostane. Avšak dostal, napriek tomu, že v to neveril, ho dostal. A vedel, že ho musí získať čo najviac, keďže si nebol istý, či by mu ho dal jeho Lacrisan znova.

Preto nechával Shanea, aby ho občas kusol, nechal ho hladiť ho po krku a vlasoch, akoby sa ho nevedel nabažiť, hoci jeho Lacrisana musela vypĺňať skôr bolesť ako slasť. Avšak pre Shanea bola aj tá príjemným zážitkom a on si to naozaj užíval. Jeho telo v znesiteľnej bolesti jemne brnelo, jeho vnútro sa iba zvieralo v slabej horúčave a jeho myseľ sa vyčistila od zbytočných myšlienok.

Preto dával Niellovi šťastie celkom dlho. Navyše ak cítil, že neprotestuje a že si to vychutnáva tiež. Shane sa mu nedivil, keďže mu muselo šťastie skutočne chýbať. Nielle sa ho pevne držal, akoby ho chcel pri sebe udržať čo najdlhšie, občas do neho podvedome zaryl nechty, no Shane sa jeho dotykom nebránil a nechal Nielle, aby ho držal ako pevne len chcel.

Shanea bol úprimne prekvapený, jednak tým, že sa Nielle prestal snažiť s ním súťažiť, hoci jednoznačne nebol vo vedúcej pozícii, jednak tým, aké vie byť obyčajné bozkávanie vzrušujúce. Hlavne ak z Niella výnimočne necítil žiadny zlý úmysel.

Poddajný Nielle bol skutočne jeho obľúbený a Shanovi by nevadilo dávať mu šťastie hocikedy by chcel, ak by sa správal tak rozkošne ako dnes. Alebo ak by sa aspoň spýtal. Avšak to bolo výnimočné správanie, ktorého Nielle zvyčajne nebol schopný. Teraz bol však Nielle prístupnejší a Shane mu dával šťastia, koľko len chcel.

V jednej chvíli sa však niečo zmenilo. Hoci cítil, že je jeho šťastie v poriadku, v určitej chvíli, sa mu začalo ťažšie dýchať, vnútro sa mu stiahlo a on vedel, žeby mal na chvíľu prestať. Hoci netušil, čo sa deje, cítil, že je jeho šťastie znova nestabilné, že potrebuje na chvíľu kľud. Preto sa od Niellových pier odlepil a s jemným uvoľneným výrazom na neho len nečinne hľadel.

Niellove zavreté oči sa otvorili a on na svojho Lacrisana pozrel. Jeho pohľad pôsobil lačnejšie ako zvyčajne a Shane na chvíľu dostal dojem, že sa na neho vrhne, aby dostal viac. Nie žeby mu to v jeho stave pomohlo niečo získať bez Shanovho súhlasu.

Nielle chvíľu nič nehovoril, kým sa zľahka olizol a skonštatoval: ,,Keby viem, že máš aj týmto spôsobom tak sladké šťastie, bol by som ho možno využíval," usúdil, že asi viac nedostane. A hoci by sa mu ešte zišlo, nemienil sa viac pýtať. Nielle bol stále prekvapený, že ho vôbec raz dostal bez problémov.

Shane sa spamätal z opojenia, ktoré ho z jemnej bolesti stále vypĺňalo a keďže to nevyzeralo, že sa s jeho šťastím niečo stalo, napokon sa len jemne usmial a sadol si vedľa Niella.

,,Moje šťastie je najlepšie v Lacrise," vedel, ,,nezáleží, v akej podobe," nepochyboval.

,,Nevyzerá to tak," povedal Nielle.

Shane nemohol inak ako súhlasiť: ,,Nevyzerá, z krátkodobého hľadiska," dodal, ,,ale z toho dlhodobého sa všetko deje pre niečo," spomínal, ,,aspoň zvyčajne."

,,Musí byť skvelé mať vieru v to, že všetko hrá v tvoj prospech," skonštatoval Nielle.

Shane chvíľu mlčal, ako nevedel, či je to práve viera, že bude všetko ako chce alebo skôr nevyhnutné dúfanie. Akonáhle nad tým však začal premýšľať, Nielle dodal.