Našťastie

Šťastie v háreme

Keď sa prebudil, sedel v cele...pripútaný o stenu železnými okovami spoločne s ďalšími chlapcami. Niektorí starší, niektorí mladší, no všetci v rovnako nemej nálade, akoby nedokázali pochopiť, čo sa práve stalo.

,,Kde to sme?" vyskúšal sa Shane spýtať, no jeho hlas vyznel slabšie než zvyčajne.

,,Rinselský kemp..." povedal Lynn, jeho pätnásť ročný biologický brat. Bol z veliteľových synov najstarší a vždy vedel, ako si poradiť v každej situácii. Aktuálne tak však neznel.

,,Kemp? V Lacrise?" nechápal Shane.

Mladík prikývol, ako mu nebolo do reči a nevedel situáciu vysvetliť lepšie.

,,Veliteľ je..." spýtal sa Shane, keď v tom sa na mreže cely ozval hluk búchania kovu o kov.

,,Jeho krk si vychutnal náš veliteľ osobne...jeho šťastie bolo nezrovnateľné." zasmial sa jeden z vojakov, ktorý si spokojne celu otvoril a vošiel dnu.

Lynn k nemu zodvihol v zúrivosti zrak, pokúsil sa vytrhnúť z pút a prudko k nemu vykopol, no vojak sa iba z chuti zasmial.

,,Informácie boli správne...ste naozaj skvelé zdroje šťastia," prehlásil, ,,neviem sa dočkať, ako skrotnete," bavil sa vojak a jednoduchým úderom do bruchá donútil Lynna k šokovanému kašľu. Zohol sa k nemu a drsne ho schmatol sa vlasy. Vykrútil mu krk vzad a druhou rukou mu ho dravo zovrel, ,,Včera si dal chlapom zabrať...teba si chcem vychutnať osobne, Lacrisan." zasmial sa.

Vo chvíli ako k nemu vojak naklonil tvár, Lynn ho v hneve opľul a znovu sa ho pokúsil kopnúť. Vojak sa zhnusene narovnal a utrel si sliny do odevu, než sa znova sklonil a Lynnovi silno vrazil. Mladík k nemu v hneve zazrel, vypľul krvavé sliny na zem a zúrivo zavrčal.

Shane iba nemo sledoval, ako sa vojak zasmial a prudko dupol Lynnovi na stehno. Jeho brat zadržal výkrik, no keď vojak dupnutie zopakoval a miestnosťou sa ozvalo puknutie, cela sa naplnila chlapcovým krikom.

,,ÁÁÁÁGH-ágh!" zatrhal Lynn spútanými rukami, ako sa v jeho nohe niečo zlomilo a pokúsil sa stehno spod vojaka stiahnuť. Avšak chlap sa na ňom dobre bavil a namiesto toho presunul nohu vyššie, násilím mu roztiahol stehná od seba a dostal sa až k jeho rozkroku, do ktorého drsne zatlačil.

,,Nghá!" skríkol Lynn a zúrivo na vojaka pozrel. Avšak ten sa dobre bavil, a tak tlak na Lynnovom prirodzení zosilnel.

Vo chvíli ako sa vojak zasmial a znova zodvihol nohu v snahe dupnúť si do Lynnových citlivých miest, Shane spoločne s krikom svojho brata zreval: ,,Prestaň! Hneď prestaň! Hajzel!"

Vojak na neho nezaujato zazrel a nohu z Lynna stiahol: ,,Drž hubu, maličký...s tebou som ešte nemal v pláne začínať...nie som na deti." vyjasnil.

,,Nie som dieťa, mám desať!" vrčal Shane.

,,Nie?" zasmial sa vojak a pomaly sa k nemu sklonil, ,,Keď nie si dieťa...mal by som povedať chlapom, aby ťa zapojili do dospelej zábavy?" schmatol jeho líca a prezrel si jeho výraz.

,,Nechaj ho!" skríkol Lynn a v hneve zatrhal spútanými rukami, čím však iba vojaka pobavil a donútil schmatnúť Shanea silnejšie. Zodvihol si jeho bradu k sebe a spojil svoj čierny pohľad so Shanovým belasým.

,,Neboj...veliteľ pre teba nájde využitie." zasmial sa.

Shane využil príležitosť, keď mu druhou rukou jemne prešiel po líci a drsne ho kusol.

,,Ágh!" stiahol vojak dlaň a šokovane vstal, ,,Sviňa." kopol Shanea do boku. Keď mladík nereagoval, kopol ho silnejšie a v hneve pokračoval, kým sa po ňom Lynn vedľa nezahnal zdravou nohou a skoro ho nekopol.