Našťastie

Šťastie v sexe

Nielle nespokojne sedel vedľa postele a sledoval Elyana pri práci. Lekár vyzeral ako vždy, kľudne, akoby práve nezachraňoval život niekomu, od koho záviseli ďalšie životy. Hneď pri ňom stál Brelle, ktorý prinášal Elyanovi byliny a pomôcky, ktoré si priebežne pýtal, zatiaľ čo Nielle výnimočne mlčal.

Sledoval, ako zo Shanovej ruky kvapká krv do prichystanej nádoby, sledoval, ako Elyan niečo vpichol do jeho druhej ruky, sledoval, ako mu otvára nasilu viečka, hodnotí jeho zreničky a hovorí Brellovi, čo má doniesť ďalej. Nielle mal chuť spýtať sa, ako na tom je a či vie, o aký jed ide, avšak bolo mu jasné, žeby iba prekážal...a to on jednoznačne nemienil.

Prakticky hneď, ako sem so Shanom dobehol, Elyan začal jeho Lacrisana liečiť. Nespýtal sa, ako sa dostal von zo žalárov, nespýtal sa, ako kde Shane zranil...neriešil ani fakt, prečo s ním prišiel niekoľko hodín po zasiahnutí šípom. Nielle mal ich hradného lekára celkom v obľube práve vďaka jeho profesionalite. Avšak vedel, že keď skončia, Brelle spustí svoje klasické vyčítanie.

Nevedel, koľko Elyanove praktiky zabrali, no keď skončil, Nielle pomaly zaspával. Šesťhodinová cesta koňom bez jedinej prestávky ho značne vyčerpala.

,,Princ Nielle," začul Elyanov hlas, ktorý ho trochu prebal a donútil podvihnúť zrak, ,,spravil som, čo som mohol, vyzerá, že je mimo ohrozenia, ale iba čas ukáže, či mám pravdu...bude nejaký čas spať, bude dobré, keď pre neho zoženiete kľudné miesto, kde nebude dvadsať ľudí." vyjasnil, čím Niellovi priamo vyjasnil, že ho nemá hodiť do izby s jeho zvyšnými Lacrisanmi.

Nielle vedel: ,,Vieš, aký jed to je?" spýtal sa.

,,Približne, nič výnimočné...využívajú ho banditi, šľachta, cirkev, bežní zločinci, vy. Keby nezastavíte šírenie bolo by po ňom do niekoľkých hodín...niekedy sa prejaví hneď. Mal viac menej šťastie."

Nielle sa jemne zasmial: ,,Šťastie," vstal a sklonil sa k Shanovi, ,,za to ja som kvôli tebe v riti, kretén." nespokojne ho štipol do ruky, z ktorej mu pred chvíľou kvapkala krv.

,,Nielle!" doumýval si Brelle ruky a konečne sa dostal ku karhaniu svojho brata.

,,Áno, áno." nemal na neho Nielle chuť.

,,Ako sa mu to stalo? Čo si mu spravil? Prečo sa nikdy nepoučíš? Koľko Lacrisanov zničíš, kým si uvedomíš, že sú to tiež iba krehkí ľudia?" založil si nespokojne ruky na hrudi a zazrel na Niella, ktorý ho ako vždy neriešil.

,,Ver, never, tento krát nebola moja chyba, že sa zranil." vyjasnil.

,,Keby si bol v žalári, ako kráľ prikázal, nič by sa mu nestalo," nesúhlasil Brelle, ,,prečo si vychádzal predčasne? Keď sa to otec dozvie, bude nahnevaný." vyjasnil.

,,Aké pekné slovo si použil." zasmial sa Nielle.

,,Nielle." mračil sa Brelle.

,,Kráľovi ani slovo...keď zistí, že sa zranil," kývol Nielle k Shanovi, ,,budem musieť otca zabiť, a to predsa nechceš."

Brelle vedel, že nemyslí slová vážne, ale aj tak prehlásil: ,,Nielle, nehovor také veci...Louis sa bude hnevať, vieš, aký vie byť nebezpečný, ak sa jedná o kráľa, zákony." vyjasnil.

,,Žartujem," dodal Nielle a vybral sa k dverám, ,,vďaka za pomoc, niekoho pohľadám, aby ho vzal preč," venoval pohľad Shanovi, ,,ak nechcete skončiť v žalári, mlčte, čoskoro ho vezmem." vyhrážal sa, hoci si jasne uvedomoval, že ani jedného z nich nezastraší.

Nielle sa vybral z krajnej časti priamo do paláca, keďže mu bolo jasné, že to pre neho ešte neskončilo. Mal sto chutí kráľa naozaj radšej zavraždiť, než sa nechať trestať podobne ako vedel, že sa stane. Nielle niekedy premýšľal, žeby sa na to vykašľal, vzal svojich mužov a pobral sa žiť niekam do riti z tejto divnej rodiny, kde by nemusel denne nasledovať pridrblé pravidlá. Avšak nemohol.